Minimalizmus je pre mňa jedna krásna myšlienka, smer. Ale ako sa ním zaoberám, uvedomujem si, že pre každého znamená niečo iné. Pre niekoho to je vytriedený šatník, pre iného minimum doplnkov v byte a pre niekoho to je životný štýl vo všetkých oblastiach – domácnosť, vzťahy, voľný čas. Ja osobne mám rada minimalizmus skĺbený s ekológiou a kvalitou.
Tento článok ale venujem minimalizmu v detských izbách. Pri zamyslení sa, ako by ten minimalizmus v detskej izbe mal vyzerať, som sa v predstavách vrátila do mojej detskej izby z 90-tych rokov. Čo si tak najviac pamätám, boli dve poličky kníh, ktoré som mala prečítané spredu aj zozadu. Viac kníh ale ani nebolo treba, nakoľko návšteva knižnice bola samozrejmá záležitosť. A ďalej sa mi pri tejto predstave vynorila spomienka na moje dve Barbie a jedného Kena, lego, z ktorého sme stavali domčeky, parkoviská, hradby a kadečo, čo nám fantázia zavelila. Pamätám si aj malý domček, do ktorého sa mi zmestili postavičky z Kinder vajíčok. Nebol to síce dom pre Barbie, ale s týmto minidomčekom som sa vyhrala dlhé roky. Žili v ňom rodinky krokodílov, ale aj žralokov, či levov (určite si pamätáte nesmrteľné série Kinder vajíčok 90-tych rokov). Samozrejme, mali sme toho viac – kocky, tatrovku, pár plyšákov a iné hračky. Ale všetko sa nám zmestilo na poličky, nemali sme preplnené skrine a plastové boxy hračiek od výmyslu sveta. A ja si teda myslím, že nám to úplne stačilo.
Keď som sa rozprávala na túto tému s mojou babkou, tak tá zažila totálny minimalizmus, ktorý si v dnešnej dobe asi ani nevieme predstaviť. Spomenula si, že mali loptu, nožík „rybku”, s ktorým hrávali nejaké hry a zvyšky plátna od krajčírky, z ktorých si vyrábali handrové babíky a postieľky im robili z lopúchov. To bolo všetko, na čo si spomenula zo svojho destva. Presne 3 hračky, neuveriteľné.
Čo sa týka detskej izby mojich detí, musím povedať, že je všetko, len nie minimalistická. Človek chce deťom dopriať, aby mali všetky tie „super truper” rozvojové hračky, ale potom o nich celé dni zakopáva, prekladá ich, hľadá im miesto, nakoľko taká hračka (ak je ich veľmi veľa) zaujíma dieťa maximálne týždeň. A aj to bola jedna z vecí, ktorá nás priviedla k myšlienke požičiavania hračiek.
Ako to urobiť tak, aby deti mali hračky dostupné počas svojho senzitívneho obdobia, ale neostávali potom zaberať miesto a zavadzať na poličke? Sme si vedomé, že každá detská izba skrýva nejaké poklady, ktoré by mohli byť zaujímavé pre iné deti bez nutnosti túto danú vec vlastniť na dlhý čas. Ako taká kniha z knižnice. Človek si ju prečíta a vráti. A tak sme sa rozhodli zrealizovať projekt a vrátiť minimalizmus do detských izieb. Ako sa hovorí, vlk bude sýty, aj koza celá. Ak si hračky začneme požičiavať, dieťatku bude úplne stačiť pár stálych hračiek a ostatné trendové vychytávky alebo hračky na jednotlivé senzitívne obdobia si na určitý čas môžete požičať od mamičky zo susednej ulice alebo z overenej požičovne vo vašom okolí.
Najlepšie riešenia sú vždy tie najjednoduchšie, už to len vysvetliť starým rodičom a ostatným príbuzným, že dieťa nemusí mať každú hračku, ktorú uvidia v obchode a lepšie by bolo zamerať sa na kvalitu ako na kvantitu. Naša stránka Požičovňa hračiek tak určite ponúka skvelé riešenie pre všetkých minimalistov. Pre ľudí, ktorí sa už nemôžu dívať na zahltenú detskú izbu (a aj detskú pozornosť...), ktorí chcú dieťaťu dopriať priestor, ale sa zároveň snažia neodprieť im vhodné hračky počas ich jednotlivých senzitívnych období.
A čo to tie senzitívne obdobia sú, si môžete prečítať aj v tomto článku: https://eduworld.sk/cd/danka-lacikova/7605/senzitivne-obdobia-dietata-ako-ich-mozete-rozpoznat-a-akymi-aktivitami-podporit