Pokusy s deťmi: Miešanie farieb

Zverejnené: 10.01.2023 | Kristína Agabalenc

Dlhé zimné večery nás priviedli k tomu, že niet lepšieho času na pokusy ako práve teraz. :) A tak sme začali a toto je prvý z nich. :)

Ak vaše deti majú radi farby, miešanie, prelievanie, vytláčanie, maľovanie, otláčanie, určite si v celom procese nájdu niečo, čo ich zaujme.

Budete potrebovať:

6 pohárikov (zaváraninových alebo akýchkoľvek priehľadných. My sme mali z detských výživ.)

6 kusov kuchynských servítok

farby: modrá, žltá, červená (my sme použili temperové v kombinácii s potravinovými)

štetce alebo špajle na miešanie farieb

Poháriky je potrebné si rozložiť do kruhu a na striedačku ich naplniť vodou. Deti to dolievali z džbánika a tak sme precvičovali jemnú motoriku ale aj logické myslenie. :) Jeden prázdny, jeden plný. :)

Potom sme do plných pohárikov pridali farby a tu sme sa pekne porozprávali, aké základné farby poznáme a čo to vlastne znamená, že sú základné (a teda, že nemôžu vzniknúť zmiešaním iných farieb). Že ich to nalievanie vody, vytláčanie a miešanie farieb nesmierne bavilo asi nemusím ani písať. :)

Tu by som len upozornila, že modrú a žltú sa pokúste urobiť čo najsilnejšiu, my sme mali príliš silnú červenú a s tými menej sýtejšími nám neprichádzal požadovaný efekt a tak sme ešte za pochodu pridávali potravinárske farby (pre pochopenie :) - namiesto oranžovej nám vznikala svetločervená a namiesto fialovej tmavočervená :D )

Ďalším krokom bola príprava servítok, ktoré sme preložili na viackrát do tvaru obdlžníčkov, mne sa zdali pridlhé, tak som z nich kúsok odstrihla, ale naše poháriky boli z tých menších. Servítky sme vložili do pohárikov ako na foto nižšie a už sme len čakali.. a čakali.. a čakali.. :)

Čakanie však stálo za to :) Pokus si môžete urobiť večer a ráno nájsť výsledok, u nás to bolo cca 2 hodiny kým sme pokus finálne mohli vyhodnotiť. :) Ale počas tých dvoch hodín sme chodili pozorne sledovať čo sa to deje a ako sa to deje a aké farby nám vznikajú zmiešaním červenej a žltej, červenej a modrej a žltej a červenej. Až sme došli na to, že nám to pripomína dúhu. :)

A tak sme začali pátrať, koľko a aké farby má vlastne dúha? A ujo google nám dal odpoveď. Je ich 7 a to konkrétne červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, tmavomodrá (indigo) a fialová. Vlastne takmer všetky, ktoré sa nám podarilo zmiešať a ešte aj v podobnom poradí. :) A tak sme si povedali, že si z pásikov skúsime urobiť vlastnú dúhu. :)

No a potom došlo už k vlastnej tvorbe, ku ktorej vám prajem pevné nervy a krásny estetický zážitok. :D My sme sa pri nej naučili, že nie je nesprávne niečo vyliať ale po sebe neupratať. :))

Týmto pokusom sme sa inšpirovali na internete a naozaj ho odporúčame, na dve tri hodinky máte o zábavu postarané a rozvinú sa vám pri ňom krásne témy. Jedinej otázky čo som sa bála bola, že ako vzniká dúha :) nakoľko odpovede čo mi ujo google narýchlo poskytol by som neviem ako tlmočila do detského chápania. Otázka ale našťastie nepadla.

Padla nám ale otázka, čo je to vlastne hmla? Počas zahmlených Vianoc. :)) A o tom bude náš ďalší pokus na ktorý sa chystáme a nájdete ho na našom blogu. :)

Články, ktoré sa Vám môžu páčiť

Tip na online semináre od montemama.sk

Pamätám si, ako by to bolo včera, keď som čakala svojho prvorodeného a Natália mi nadšene opisovala absolvované kurzy a princípy Montessori pedagogiky. Nemohla som sa dočkať, kedy si ich vyskúšam sama a veru ma tak pohltili, že som ich absolvovala tuším všetky.

Kurzy viedla skúsená lektorka Marcela Gregorovičová a jej prístup bol profesionálny, ľudský ale najmä v praxi ľahko použiteľný. Z môjho pohľadu to je človek, pre ktorého je práca poslaním a je radosť ju sledovať.

Priznám sa, pri druhej dcérke už toľko času na realizáciu vlastných aktivít mimo domácnosť a odchodov z domu neostávalo a preto som sa nesmierne potešila, keď sa možnosť absolvovať kurz preniesla aj do online sveta.

Montemama.sk v sekcii kurzy ponúka možnosť týchto seminárov:

Ako na hranice

V tomto kurze sa dozviete prečo sú hranice potrebné, ako ich správne nastaviť a kedy je vhodné ich posúvať. Pri zakúpení semináru dostane vopred poznámky o témach, ktoré sa budú preberať a a ako bonus tiež praktický ťaháčik kde sú zhrnuté efektívne formy komunikácie. Seminár trvá hodinku a pol a jeskvelé, že sa k záznamu viete kedykoľvek vrátiť.

Ako na to? 0-3 roky

V tomto seminári sa dozviete o dôležitých veciach a míľnikoch ktoré sa udejú v prvých troch rokoch života. Dozviete sa ako vyberať vhodné hračky, pripraviť domácnosť a iné tipy ako poporiť dieťa k samostatnosti a tým aj k jeho spokojnosti. K semináru dostanete taktiež poznámky, trvá 2,5 hodiny a tiež si ho viete pozrieť aj s odstupom času.

Ja sa s vami nesmierne rada delím o moju pozitívnu skúsenosť z tých seminárov, počas ktorých som mala veľa AHA momentov a vďaka ktorým sme si s deťmi naozaj uľahčili spoločné fungovanie a naučili sa mnoho zaujímavého. A preto ak nie ste z Bratislavy alebo vám situácia nedovoľuje zúčastniť sa kurzov osobne, určite využite túto príležitosť vďaka ktorej budete ešte lepšie rozumieť jazyku vašich detí, vedieť im pripraviť pripravné prostredie a tak prirodzene napĺňať ich potenciál.

Semináre si môžete zakúpiť TU

Požičiavanie a ekológia

Na úvod tohto článku položím hneď pár otázok.

Ako by ste jedným slovom opísali dobu, v ktorej žijeme? Aký názov by ste jej dali? Čo je pre ňu podľa vás najviac charakteristické?

Mne napadlo viacero názvov, ale najvýstižnejší mi príde „doba plastová” a na druhom mieste by bola „doba odpadu”. Myslím, že to je jeden z hlavných problémov, ktorému naša doba čelí, ak nerátame ešte environmentálnu krízu.

Veď len pre ukážku – pri brázdení internetom som sa dopracovala k týmto desivým štatistikám, ktoré sú zamerané práve na problematiku hračiek:

- v Anglicku bolo v roku 2018 predaných približne 200 340 ton plastových hračiek a približne 1402 ton z nich skončilo v mori.

- vo Francúzsku končí každý rok 40 miliónov hračiek v odpade

- opäť Anglicko, vyhadzuje sa tu každá tretia hračka, ktorá je ešte plne funkčná, len preto, že sa s ňou dieťa prestalo hrať

- 90% všetkých hračiek je momentálne vyrobených z plastu

Ak by som chcela byť pesimistická, vedela by som googliť a vypisovať podobné štatistiky, ale myslím, že tí, čo majú malé deti a ekologické cítenie, zoznam štatistík nepotrebujú. Stačí sa pozrieť na ponúkané hračky v našich hračkárstvach a na množstvo hračiek v detských izbách.

Odpad je teda naozaj takmer všade. V moriach, v pôde, lesoch, mikročastice plastov už našli aj vo vodách, ktoré pijeme. Európska únia síce zrušila plastové slamky, ale aby si naša planéta mohla trošku vydýchnuť, je potrebné urobiť oveľa oveľa viac a každý musí začať sám od seba. Ak by len každá domácnosť prestala používať mikroténové sáčky a igelitky, hneď by bolo toho odpadu oveľa oveľa menej. Úprimne, nie je to atómová veda, len menšia zmena životného štýlu. Veľa zmien ale musia urobiť aj výrobcovia. No my ako spotrebitelia máme stále možnosť rozhodnúť sa, ktorý tovar kúpime a podporíme.

Jedným z ekologických a udržateľných smerov je určite aj požičiavanie. Prečo si myslíme, že požičiavanie hračiek môže šetriť našu planétu od odpadu? Úplne jednoducho. Jedným dôvodom sú obaly, v ktorých sú hračky zabalené a druhým materiál, z ktorej je hračka vyrobená. Veď si len predstavte ako to u vás vyzerá pod vianočným stromčekom, keď si deťúrence vybaľujú svoje darčeky. A teraz si ten odpad predstavte v každej jednej domácnosti na Slovensku, v Európe, po celom svete. Tiež vidíte tie hory odpadu a kvantá plastových hračiek? Plast všeobecne má dobu rozkladu od 100 až po 1000 rokov. Odhaduje sa, že v roku 2050 bude v moriach a oceánoch viac odpadu ako rýb. Je veľmi smutné akú planétu ide naša generácia zanechať svojim deťom. A keďže je všetkého všade veľa, vidíme práve požičiavanie ako vhodný spôsob na ochranu životného prostredia a pritom spôsob, ako neodoprieť deťom radosť z novej hračky. Požičiavaním sa môžu aj naučiť viac o životnom prostredí, odpade, delení sa. Naučia sa žiť s myšlienkou, že nemusia nutne všetko vlastniť a ja verím, že sa im s týmto zistením bude žiť ľahšie. Nie som odporcom materializmu, ale osobne si myslím, že človek by mal vlastniť toľko, aby ten majetok slúžil jemu a nie človek majetku.