Recenzia: Súrodenci spolupracujú | Požičovňa hračiek
Prihlásiť sa    Vytvoriť účet

Recenzia: Súrodenci spolupracujú

Zverejnené: 28.01.2022 | Natalia Balocka

Súrodenci spolupracujú je úplne nová krásna kniha od autorky Martiny Gajdošovej a ilustrátorky Tiny Minorovej.
 
Ako samotný názov napovedá je o súrodeneckých vzťahoch. V tomto prípade ide o dvojičky Grétku a Gregora. Tak ako všetci súrodenci na svete sa aj Gregor a Grétka dostávajú do rôznych situácií kedy rýchlo dôjde ku konfliktu :) Či už je to klasická hádka o hračku alebo o to kam sa pôjde na výlet ale aj o to, kto zhasne svetlo v izbe pred spaním :)
 
Kniha má formát leporela (čo je super, keby sa o ňu chceli nejakí súrodenci pobiť). Na každej strane je jeden krátky príbeh, situácia v ktorej už došlo alebo môže dôjsť k hádke o nejakú vec. Príbeh vždy končí vyriešením situácie tak, aby boli všetky zainteresované strany spokojné. Ideálne bez fyzického napadnutia :D
 
Na začiatku s riešením konfliktov pomáhajú mama s otcom, neskôr sa už deti snažia nájsť riešenie samé. Či sa im to podarí alebo nepodarí už neprezdradím :D
 
Úplne na konci nájdete aj odporúčanie ako s knihou pracovať ak práve doma máte súrodenecké konfliktné obdobie. Nájdete tu aj modelové situácie na ktorých si staršie deti môžu vyskúšať ako by sa v danej situácii dalo reagovať pokojne a k spokojnosti všetkých strán. Tieto modelové situácie veľmi oceňujem, pretože dieťa má možnosť zamyslieť sa nad situáciou bez osobnej angažovanosti :D To znamená, že v kľude a v bezpečnom prostredí sa môže s nami rodičmi o situáciách porozprávať a premýšľať a vymýšľať ako by to Grétka s Gregorom mohli vyriešiť. Bez toho, že by bolo v situácii priamo emočne zapojené.
 
Nám sa kniha všetkým veľmi páčila. Zaradila sa do zoznamu mála kníh, ktoré deti čítali viac krát po sebe. Konkuruje jej už iba Barborka a Ela a vianočné svetlo :D
 
Staršiu modelové situácie veľmi zaujali a pomerne dlho sme sa o nich aj rozprávali. Pri každom čítaní sme si ich museli prejsť a niekoľkokrát bolo vidieť, že nad nimi rozmýšľa aj v “tichých chvíľkach”, pretože len tak z nenazdajky niektorú situáciu spomenula.
 
Kniha má využitie aj v praktickom živote :D Netrvalo dlho po prvom prečítaní, kedy sa moje baby dostali do konfliktu o hračku. Hneď som využila vplyv knihy a spomenula som staršej (4,5 roka), čo by v tomto prípade asi urobila Grétka s Gregorom. Tá sa po chvíľke zastavila a premýšľala a aj našla riešenie. Mladšia (2,5 ročná) sa popravde ešte až tak veľmi nezamýšľala, využila chvíľku kým sa zamýšľala staršia a pohrala sa s hračkou :D Ale o to srdečnejšie akceptovala návrh staršej, že sa o hračku budú striedať po nejakom čase.
 
A bolo po konflikte :) (na chvíľu) :D
 

Články, ktoré sa Vám môžu páčiť

Recenzia: Dračí dych - spoločenská hra zn. Haba

Spoločenská hra Dračí dych od značky Haba je veľmi dobre premyslená a zabaví hráčov rôznych vekových kategórií. Od detí približne od 2 rokov až po starých rodičov. Strávili sme pri nej naozaj pekný spoločný čas. Nielen my rodičia ale využili sme ju aj pri návšteve starých rodičov.
 
Spoločenská hra Dračí dych je opäť multifunkčná hra, ktorá sa dá hrať aj bez priložených pravidiel a popúšťa uzdu detskej fantázii. Stačí ich len trošku nechať a hneď vymyslia niekoľko spôsobov :) Ja som svojim dcéram nechala takýto priestor na vymýšľanie nie celkom cielene. Niekoľko variánt hry vymysleli, kým som sa ja snažila zorientovať v oficiálnych pravidlách. Nechcem povedať, že by boli príliš komplikovane napísané alebo že by mi to trvalo pridlho :D Ale teda trvalo mi to tak akurát aby sa dievčatá zabavili.
 
Pravidlá hry sú pôvodne ladené štandardným súťaživým spôsobom. My sa radšej hrávame kooperatívne hry, tak sme si pravidlá upravili. Na konci sme si neporovnávali, kto má drahokamov viac, ale spoločne sme počítali, koľko sa ich ktorému dráčikovi do bruška zmestilo. A nakoniec koľko drahokamov im “zožral” dračí ocko :D
 
Začiatok hry spočíva v tom, že 4 dračie deti sa pripravia do svojich úkrytov v rohoch krabice. Za každým dračím dieťaťom je priestor, kam sa hádžu drahokamy. V strede hracej plochy sú 3 otvory cez ktoré papá dračí otec. Do stredu hracej plochy sa poukladá 9 “ľadových” obručí na seba (skúška trpezlivosti pre starších) a potom sa do ich stredu vysype 90 drahokamov v 5 farbách. Veľmi opatrne aby ľadové obruče nepopadali (posledná skúška trpezlivosti, potom to už je len zábava :) ). Na scénu prichádza drevený dračí otec, ktorý svojim dychom (veľká zábava pre deti) roztopí vrchnú ľadovú obruč. Obruč treba dať dole veľmi opatrne, aby sa nezhodili ďalšie obruče (tréning pozornosti, presnosti, jemnej motoriky, sústredenia, spracovávania emócií) a popadané kamienky pozbierať. Každý zbiera takú farbu aký žetónik si na začiatku hry vybral. Ak je hráčov menej, zvyšné farby idú do jaskyne dračieho otca. Postupne sa každý hráč strieda a roztápa všetky ľadové obruče až dráčiky spolu s otcom pojedia všetky drahokamy. Záver hry si prispôsobte, ako ste zvyknutí :) Na výhru/prehru alebo kooperatívne :)
 
Má hračka edukatívny charakter?
Pre deti približne od 2 do 6 rokov určite (v závislosti od toho, kedy podľahli senzitívnemu obdobiu na počítanie a farby). Deti o tom ani nebudú vedieť, no učia sa farby, počítať, pri vhadzovaní drahokamov do jaskýň a aj pri pri ukladaní a “roztápaní” ľadových obručí trénujú jemnú motoriku a presnosť. S deťmi, ktoré už ovládajú základné farby sa môžete napríklad učiť názvy jednotlivých drahokamov (fialový - ametyst, červený - rubín, zelený - smaragd, modrý - napr. zafír, žltý - napr. jantár)
 
Ako sa hrali naše deti:
4 roky a 4 mesiace: počítanie, počítanie, počítanie. Asi prvý krát sa stalo, že sme drahokamy vždy pri odkladaní pekne spočítalí do vrecúška, či nám náhodou nejaký nechýba (90ks) :D Niekoľko dní ju naozaj bavila naša kooperatívna verzia hry. A trpezlivo ukladala ľadové obruče na seba. Vysypanie drahokamov do stredu bez popadania obručí ešte musí potrénovať :) A naučila sa aj názvy drahokamov (zatiaľ našťastie bez otázky ako také drahokamy vznikajú). A preveľká zábavka “chrlenie ohňa” na roztopenie ľadových obručí.
 
2 roky 2 mesiace: triedenie drahokamov podľa farby a vhadzovanie do správnej jaskyne, resp. vhadzovanie do jaskyne dračieho otca. A tiež vkladanie dračích detí a žetónikov naspať do kartónovej podložky. Tréning jemnej motoriky ako z knihy :) Keby už rozprávala, vedela by pravdepodobne základné farby aj pomenovať. Zatiaľ som hovorila len ja a ona ukazovala. Jemnou výzvou bolo postavenie dračích detí do svojich jaskýň, ale po pár sústredených pokusoch to bola hračka. Rovnako tak ako pri roztápaní ľadových obručí.
 
Celkové (subjektívne) hodnotenie hračky: *****
 
 
Opis hračky od dodávateľa: Dračie mláďatá našli neobvyklý poklad: ľadový stĺp so šumivými kameňmi zamrznutými vo vnútri. Každý ich samozrejme potrebuje. Spolu s otcom drakom hráči odstránia jeden ľadový krúžok za druhým a roztavia ľadový stĺp. To spôsobuje, že šumivé kamene padajú. Ale pozor: Zhromažďovať sa môžu iba šumivé kamene. Kto bude mať najviac šumivých kameňov na konci?
 
Obsah balenia: 1 dračí otec, 1 základňa so 4 priečkami, 1 hracia doska, 4 dračie mláďatá, 9 ľadových krúžkov, 90 šumivých kameňov (18 v každej z 5 farieb), 5 šumivých kamenných dlaždíc, 1 dlaždica ľadovej flóry, 1 sada inštrukcii.
 
Odporúčaný vek: od 5 rokov
 
Rozmer:22,3 x 22,2 x 5,3 cm

Recenzia: Potulky jarou, Rotraut Susanne Bernerová

Nie som si istá, či tento príspevok bude možné nazvať recenziou alebo to povedať na rovinu, čo možno očakávať a nazvať ho chválospevom :D

V našej rodine sme veľkými fanúšikmi Potuliek všetkých druhov a preto sa veľmi teším, že vám môžem priniesť môj pohľad na ne. 

Podľa môjho názoru sú Potulky jednou z tých generačných kníh, ktoré keď moje deti uvidia po rokoch, tak si spomenú na svoje detstvo. A ja verím, že tieto knihy sa mi podarí zachovať aj pre ďalšie generácie.

Kniha je tvrdé leporelum, takže čo to vydrží :) Každé Potulky pozostávajú zo 16tich strán, kde sa na každej dvojstranne ocitnete na nejakom peknom mieste, ktoré sú súčasťou mesta. My sa entokrát budeme venovať Potulkám jarou.

 

Obsah knihy

Na prvej dvojstranne si môžete s deťmi pozrieť príbeh bytového domu, ako to v ňom vyzerá? Kto v ňom žije? A čo sa v ňom zvykne na jar diať? 

Ďalšia dvojstranna vám ponúka možnosť ponoriť sa do bádania statku za mestom. S deťmi sa môžete porozprávať aké zvieratká tam chovajú a aké stroje pracujú takto na jar na poli. 

Z okrajovej časti sa následne presúvate priamo do útrob uponáhľanej železničnej stanice. Čo všetko sa na takej vlakovej stanici nachádza? Kto práve pricestoval a kto sa rozhodol nastúpiť na vlak a opustiť mesto?

Za rohom stanice sa nachádza kultúrny dom, vedľa ktorého práve rastie nová materská škôlka. Kultúrny dom a aj stavba skrývajú taktiež zaujímavé príbehy a zistenia.

No a odtiaľto je už len skok do centra mesta, ktoré tvorí roztomilé námestie, ktoré síce pôsobi pokojným dojmom ale dejú sa tam veľké veci! Niekomu sa podarilo rozbiť okno priamo v kníhkupectve! A prišiel aj pán policajt! Kto to bol a čo sa to len mohlo stať?!

Z pekného a väčšinou kľudného námestia sa presuniete do rušného nákupného centra plného obchodov a hneď za ním sa nachádza park, kde si s našimi hlavnými postavami môžete oddýchnuť v obľúbenej kaviarni.

 

Postavy

Tak takéto skvelé miesta nájdete pri potulkách knihou :) Ale ako to býva aj v reálnom živote, mesto netvoria len miesta ale sú to hlavne práve ľudia čo v ňom žijú. Na Potulkách je skvelé to, že rozprávajú príbeh jednotlivých obyvateľov mestečka. Medzi hlavné postavy patria napríklad Oskar a Editka, Paula, Peter s jeho psíkom Labkou, pán policajt Karol ale aj mačičky Micka a Murko a mnoho ďalších obyvateľov tohto mestečka.

Na každej strane si môžete pozrieť časť príbehu jednotlivých hrdinov Potuliek. Deti si tak nenútené trénujú postreh a pamäť hľadaním jednotlivých postáv, slovnú zásobu opisovanim deja a taktiež logické myslenie spájaním súvislostí. 

V knihe Potulky Jarou si môžete porozprávať príbeh Tomáša, ktorý si našiel nových kamarátov a podaril sa im hneď jeden husársky kúsok. Môžete s deťmi spolu pátrať, kto hodil na zem banánovú šupku a čo všetko spôsobila? Komu utiekol psík a kam sa pri potulkách podarilo dostať Murkovi a Micke? Príbehov je v knihe naozaj veľa a aj preto sa ku knihe veľmi radi časom vraciame a objavujeme čo sme ešte neprepátrali.

Kniha je bez textu ale v tomto prípade naozaj nie je potrebný, obrázky a hlavný hrdinovia vás povedú svojimi životmi naozaj intuitívne a nenútene.

 

Ako ju radi čítajú naše deti?

So starším synom sme objavili čaro potuliek okolo jeho dvoch rokov, vtedy sa nám v podstate prvý krát dostali do ruky. A vyťahujeme ich stále, keď začína nové ročné obdobie. Pozorujeme, čo je, napr. teraz, pre jar typické, čo si ľudia obliekajú a čo sa deje v prírode. Syn miluje dávať všetky štyri ročné obdobia vedľa seba a sledovať ako sa mení krajina a ľudia počas roka. Aké vlaky prešli železničnou stanicou alebo ako sa mení strom vedľa bytového domu v priebehu roka.

Mladšia dcérka má ešte len rok a pol ale tiež si už našla svoje obľúbené postavy zvieracieho druhu :D ktoré rada na stránkach hľadá.

Ako som už spomínala vyššie, pre mňa sú Potulky jednou z vecí, ktoré by nemali chýbať v každej domácnosti a snažím sa o minimalizmus ale knihy zo série Potuliek sa určite posnažím odložiť aj ďalším generáciam ako jednu z mála vecí.

 

Knihu si môžete kúpiť napríklad TU

Tip na výlet: Park oddychu Inspiro v Ivanke pri Dunaji

Článok o tom ako sa aj cesta do kaviarne s detským kútikom môže stať naozajstným dobrodružstvom. :D
 
Určite to poznáte - vy, kamoška, jej deti, vaše deti a spontánny nápad - poďme deťom urobiť výlet vlakom. Kam? Nie niekam ďaleko. Malý bude mať narodky. Vždy som chcela ísť do Inspira v Ivanke pri Dunaji. Ok, poďme. Poďme. A veru sme šli. :D
 
A tak sme sa teda všetci plný očakávaní stretli v osudný deň na Hlavnej stanici v Bratislave. Dve mamy, 4 deti a kočík sa vybrali cestou slovenskými vlakmi tri zastávky. :D A teda, tie tri zastávky im nahradili minimálne 2 hodky vo fitku. :D
Tréning začal hneď na stanici, keď jedna z nás musela odbehnúť ešte na wc a tá druhá ostala na tie štyri deti sama. Nebudem vám klamať, potila sa už len pri predstave že sa všetky rozbehnú iným smerom a v duchu ďakovala, že aspoň to jedno je ešte v kočíku. Aj keď o pár minút už za ten kočík tak ďakovať nebude. :D Ale teda ako tam tak stála s tými štyroma deťmi v tichej modlitbe aby sa držali pokope, jednému, tomu najmladšiemu chodiacemu začala chýbať mamina a rozbehla sa (a verte mi, tie deti majú neuveriteľné zrýchlenie :D) smerom ku schodom. Adrenalín začal stúpať, čo robiť? Nechať tri deti osamote? Nechať utekať jedno dieťa? Mozog vyhodnotil, že sa ide zachrániť to utekajúce dieťa, ktoré ale veľké nadšenie z tejto záchrannej akcie nezdieľalo. Pohľady okoloidúcich a vety tipu veď maminka ti nechce zle nepomáhali ani malej ani veľkej. :D Situácia s rýchlym útekom sa zopakovala asi ešte dvakrát ale potom sme už uzreli svetlo na konci tunela a to v podobe maminy. :D Tá druhá, čakajúca s deťmi si teda vydýchla, aplikovala istú dávku deodorantu a výlet mohol pokračovať. :D
 
Presun na nástupište prebehol celkom rýchlo a bez nejakých komplikácii, všetci sme ocenili, že sa na hlavnej stanici v 21 storočí nachádzajú také vymoženosti ako výťah. Čo sa však 21vému storočiu nepodobalo bol vlak, ktorý nás čakal na nástupišti. Áno, áno, presne tak, cestovali sme dve mamy, 4 deti a kočík tri zastávky starým veľkým trojschodovým vlakom do ktorého má problém nastúpiť jeden dospelý a nie ešte takáto divoká zostava ako sme boli my. Týmto ďakujeme pani sprievodkyni za veľkú ochotu, že nám pomohla s nákladom a o približne 10 minút aj s výkladom. Bola to celkom logická hádanka, kto pôjde hore, kto bude dole a ktoré deti sa budú nakladať a vykladať ako prvé. U koho hrozí možnosť úteku a objavovania okolia viac a popravde, bol to taký stres, aj s tou batožinou, čo je k štyrom deťom potrebná, aj s tým kočíkom, že už si nepamätám, ako presne sme to vyriešili. :D Každopádne sme nastúpili a aj vystúpili.
 
Cestu vlakom si deti užili, my sme predychávali a usmievali sa pri debatkách čerstvo štvorročného a takmer päťročnej. Po adrenalínovom vystúpení sme sa potešili, že Park oddychu Inspiro je nadohľad a v podstate stačí obísť železničnú stanicu a prejsť cez parkovisko a dostanete sa k bráničke, ktorá vás prenesie do príjemného prostredia, kde si poviete, že všetky tie peripetie stáli za to. A tak sa tešili dospelé ale aj deti a hneď utekali testovať preliezky, pieskovisko a odrážadla, ktoré sa nachádzajú vo vonkajšom areáli.
 
Asi po hodinke sme sa presunuli do vnútra, kde sme našli veľkú šmýkľavku, trampolíni a preliezky s množstvom guličiek, kde sa naše deti vyhrali asi najviac. Pre nás to bol mierny adrenalín nakoľko sa lozilo, šmýkalo, skákalo a preliezalo ale deti to zvládli perfektne a mali naozaj skvelú zábavu. Keď prišiel čas parminutového oddychu, dali sme si výborný vývar, cestoviny, pizzu a koláčik, bolo naozaj z čoho vyberať a aj obsluha bola skvelá a veľmi milá.
 
 
 
Po obede sa deti presunuli do veľkého vnútorného detského kútika, kde si našli svoje všetky 4 deti vo veku 1 až 5 rokov. Najväčší úspech mal čln uprostred, kde sa všetci štyria hrali na kapitánov a teda prišiel rad aj na nás a my sme si v kľude vypili kávu a tuším sa nám darilo viesť aj zmysluplný dialóg v priebehu asi 20 minút. Dlho budem na tento zážitok spomínať. :D
 
Pred odchodom sme si ešte pozreli vtáčiky, čo mali v exteriéry, zbalili veci (samozrejme táto odchodová akcia trvala asi 30 minút :D ) a vybrali sa smerom na vlakovú zastávku. Tam sme ostali nemilo prekvapené, že náš vlak bude meškať asi 15 minút. Z 15tich to narástlo na 50. Dlhých 50 minút s unavenými deťmi a vyčerpanými matkami. Viete si to prestaviť? Nechcite. :D Ale prežili sme. Síce sme sa asi všetci cítili ako ten starý vlak neborák, ktorý si nás prišiel vyzdvihnúť a my sme opäť sme nakladali a vykladali a ľudia dookola pomáhali. Ale štastne sme dorazli späť a musíme povedať, že deťom sa výlet naozaj páčil a nesmierne si to užili.
 
 
A my dve tiež, veď čo by človek neurobil pre tie malé stvorenia. Ak by bol vlak bezbariérový a nemeškal by, radila by som to do kategórie dokonalý výlet. Takto by som to zhodnila, že bolo to skvelé, ale nabudúce autom. :) A že si to nabudúce určite urobíme, či sa týka Inspira, nemáme čo vytknúť, odporúčame všetkými desiatimi a veríme, že sa nám tam toto leto podarí urobiť minimálne aspoň jeden výletný deň.



Inzeráty, ktoré sa Vám môžu páčiť







Sme prvá online požičovňa hračiek, hier, kníh a vecí pre deti, ktorá je dostupná pre všetkých. Na lokálnej úrovni prepájame tých, ktorí chcú hračku požičať, s každým, kto má o hračku záujem. Veríme, že týmto spôsobom prispejeme k šetreniu našej planéty a naše deti odbremeníme od zbytočností, ktorými sú denne obklopované. Zároveň dúfame, že vám umožníme rozvoj vašich detí s pomocou zmysluplných hračiek, hier a kníh.

V neposlednom rade vám ponúkame aj príjemnú možnosť šetrenia rodinného rozpočtu a privyrobenia si. Viac o nás si môžete prečítať kliknutím na nasledujúce odkazy

 

NÁŠ PRÍBEH AKO FUNGUJEME?




Prečo by sme si mali hračky navzájom požičiavať?

ŠETRENIE

Tým, že si hračku od niekoho požičiate, šetríte rodinný rozpočet. Za cenu jednej novej hračky, ktorá by stála nevyužitá v skrini, môžete mať aj päť ďalších. Požičané hračky môžu navyše lepšie uspokojiť aktuálne potreby vášho dieťata.

ZÁROBOK

Požičiavaním hračiek si môžete výrazne vylepšiť svoj rodinný rozpočet. Záleží len na vás, aké hračky, koľko a za akú sumu ponúknete. A ak si hračky požičiate, podporíte tým ešte aj ekonomiku na lokálnej úrovni.

EKOLÓGIA

Uprednostnením požičania pred kúpou novej hračky výrazne šetríte našu planétu. Znižujete odpad nielen z nevyužitých hračiek, ale aj z obalov nových hračiek. Opakované používanie vecí je tiež formou recyklácie.

ROZVOJ DIEŤAŤA

Požičiavaním hračiek rozvíjate svoje dieťa hneď vo viacerých smeroch. Okrem možnosti hrania sa s rôznymi hračkami dôležitými pre rôzne vývinové obdobia, zlepšujete svojim deťom emocionálnu inteligenciu a finančnú gramotnosť.



Vytvoriť bezplatný účet
©2021-2022 pozicovnahraciek.sk všetky práva vyhradené | o tento portál sa stará domarstudio.sk