Umenie s deťmi: Od Fidlibuma k Pollockovi | Požičovňa hračiek
Prihlásiť sa    Vytvoriť účet

Umenie s deťmi: Od Fidlibuma k Pollockovi

Zverejnené: 25.08.2022 | Jana Skuntová

Máte aj vy dieťa ktoré je neoblomné, vytrvalé? Ja mám. Môžem povedať, že nie vždy ma to poteší. Hlavne vtedy nie, keď si malý objaviteľ dupe nôžkou a ja potrebujem vyriešiť v ten moment niečo „dospelácky“ dôležité.
 
Bolo tak tomu aj jednu júnovú nedeľu. Malý objaviteľ už druhý deň prosil slovne, aj neslovne o pokus zo vzdelávacej relácie Fi...um. Išlo o vytvorenie pravidelnej špirály za pomoci fľaše, farby. Pokus to nebol náročný, no... však čítajte. :)
 
Poznáte to, nedeľa. Nedeľný obed, potom možno uspávanie detí a vymýšľanie kam dnes pôjdeme na výlet. STOP! STOP! STOP! Zaznelo mi zrazu v hlave, zastavila sa a nadýchla. Haló, veď o nič nejde. Pár minútové tvorenie. A tak sme šli na to! S pomocníkmi sme sa rozhodli tento pokus vyskúšať von. Zdalo sa mi to bezpečnejšie nakoľko zavesená fľaša s farbou na špagáte rada robí neporiadok. :)
 
Do pár krátkych minút sme mali všetko nachystané. Vybrali sme si krásne miestečko na záhrade. Keďže tráva na ktorej sme tvorili sa neskôr použije ako krmivo, rozhodla som sa ju prekryť igelitom. Fúkal vetrík a náš igelit začal ožívať, hoci sme ho ukotvili dvoma drevenými stojkami. A tak aby sa malým objaviteľom neplietli nožičky do poletujúceho igelitu, pridali sme naň aj staré tehly ktoré sa na nás usmievali v tráve. :) 
 
    
 
Hotovo podklad a ošetrené prostredie sme zvládli. Hurááá. Ide sa na ďalšiu fázu. Fľašu bolo potrebné zavesiť na nejakú latu, tyč, metlu. Ja som použila tyč od detského stanu. Upevnila som ju na dve stojky špagátikom. Potom sme do fľaše vyvŕtali dieru... teda dierisko. Našli sme starý klinec ktorý bol ale kameňom úrazu v neskoršej fáze pokusu. Po vyvŕtaní diery do vrchnáčika fľaše sme odstrihli dno fľaše. „Tu sa bude liať farba“ oznámil malý objaviteľ. A ja som ho počúvala, veď on najlepšie poznal postup. Farbu som vybrala akrilovú. Bol to taký pozostatok a trochu som ju zriedila s vodou. Pod fľašu sme umiestnili výkres, najväčší aký sme doma našli – A3. Samozrejme vetrík sa hral aj s výkresom, no na nás sa znova usmiali staré dobré tehly. Do fľaše sme sa s pomocníkmi po dohode rozhodli vliať najskôr jednu farbu. Ako sme ju liali prekvapilo nás, že farba sa vylieva rýchlo a vôbec sa to na špirálu zo známej relácie nepodobá. Bola možno riedka, alebo hustá alebo za to môže ten klinec. Ktovie. Paradoxne môj objaviteľ si toho ani nevšimol. Bol pohltený do tajov stekania farby a vytláčal všetky jej pozostatky ako o dušu. Potom sme sa rozhodli že náš pokus sa asi nezdaril vďaka hustej farbe... a pridali sme ešte viac vody. Teraz na rad prišla asistentka a stláčala tubu s druhou farbou. Farba sa liala rýchlejšie, no stopa po špirále nie a nie sa objaviť. Nevadí, obdivovali sme zlievanie a miešanie farieb.
 
   
 
Mňa v tomto procese napadlo použiť staré výtvarné pokusy mojich detí a z tej masy farby ktorá vznikla spraviť odtlačok. Pretvoriť tak expresívne vyjadrenie maľby do grafickej podoby. Deti si vybrali valčeky (v tomto prípade grafické) priložili na pofŕkaný výkres ich kresby a prechádzali valčekom. Tu sa začala skutočná zábava. Výkres hladkali, búchali po ňom. A keď som pripínala na sušiak prvé odtlačky oni si už veselo užívali hru s farbou. Za pomoci valčeka roztierali farbu na všetky strany. Tá skončila na ich nohách, igelite aj mimo. A do pôvodného výkresu vyrobili dieru a nazvali ju zrkadlom. Samozrejme ich super dielo Zrkadlo som včas zachránila a povesila k ostatným. No oni ešte naďalej roztierali farbu po všetkom, čo ich napadlo. Keď sa toho nabažili, dohodli sme sa že si poumývajú pracovné nástroje. A samozrejme to urobili s veľkou chuťou. Veď voda láka každé malé dieťa. Takto som zabila dve muchy ... deti boli ponorené do zmysluplnej činnosti, nevedeli ako a podieľali sa na upratovaní prostredia po tvorení. Ja som vedľa ich umývacieho času stihla poupratovať stavbárske pomôcky ktoré nám veľmi poslúžili.:) Užili sme si to na koniec všetci. Deti skúmali miešanie farieb, naučili sa nové slovo po anglicky – dripping / liatie /, spoznali že takto nejak maľoval aj ujo Pollock a hlavne že keď sa niečo čo si naplánujeme nepodarí nie je to koniec sveta. Je to začiatok nových možností. A tak tvoria všetci umelci.
 
  
 
Mne po dlhom čase dobre padlo sa konečne zas ponoriť do tajov tvorby. Prestať riešiť prečo nie, a otočiť to na: prečo nie? Nadýchnuť sa a spomaliť, užiť si čas spolu, odovzdať, sprevádzať. Hlavne byť prítomná tu a teraz.
 
Pre predplatiteľov časopisu Rok s dieťaťom som spracovala postup ako tvoriť na tému dripping – Jackson Pollock. Nájdete tam jednoduchý návod, obrazovú prílohu, niečo málo o Jacksonovi Pollockovi pre malé deti. Čo sa dá alebo kde sa dajú takéto dielka použiť. Ako s výsledkom pracovať ďalej.
 
Hlavne nezabúdajte že to čo sa nepodarí nás posúva. A stačí vnímať tu a teraz, lebo to je zážitok.
 
Majte krásne tvorenie. :)

Články, ktoré sa Vám môžu páčiť

Galéria Dobrá Hračka v Tatranskej Lomnici

Galéria Dobrá Hračka je unikátny priestor v Tatranskej Lomnici kde sa deti zahrajú s naozaj vynikajúcimi hračkami.
 
Heslom Geléria Dobrá Hračka je "Hrajme sa s rozumom". Už samotné heslo napovedá, že to nie je jedna z mnohých herničiek kde sa deti prídu len tak bezhlavo vybehať. Na ploche 500m2 nájdete rôzne tematické stanovištia kde sa zabavia všetky vekové kategórie (vrátane dospelých) :)
 
Priamo pred herničkou je veľké bezplatné parkovisko. Do samotnej herničky je nutné sa dopredu objednať. My sme volali deň vopred a mali pre nás ešte miesto. Dnu sa dostanete cez hračkárstvo, kde nájdete plno zaujímavých hračiek, ktoré nie sú bežne dostupné v bežných kamenných hračkárstvach. Keď prejdete popri knihách, ktoré si budete chcieť všetky kúpiť, dostanete sa do šatne, kde si môžete odložiť všetky veci.
 
Hneď prvé stanovište je dopravné ihrisko s cestičkou pre odrážadlá, prechodom pre chodcov, dopravnými značkami. V strede sú veľké penové stavebnice, z ktorých si staršie deti môžu vyskladať čokoľvek, napr. budovy v meste.
 
Ako budete postupovať ďalej k dispozícii je stanovište pre požiarnikov. Deti sa zahrajú v požiarnickom aute, ktoré môžu akože šoférovať, stláčať rôzne gombíky, vyliezť hore a spustiť sa dole šmýkačkou alebo po požiarnickej tyči.
 
Hneď vedľa je pirátska loď z ktorej môžu loviť drevené ryby alebo sa prejsť po senzorickom hadíkovi na morskom dne :) Nájdete tu tiež stanovištia s témou farma, kde si môžu poskladať rôzne puzzle, pochytať a poukladať rôzne miniatúry. Kúsok vedľa je cukrársky stánok s kuchynkou a koláčmi a hneď na to sa môžete zahrať na módnu prehliadku.
 
V pozadí je vesmírna stanica. Deti si môžu posedieť vo vesmírnej rakete a cítiť sa tak ako kozmonauti. V ďalšej časti sú stanovišitia pre archeológov, kde sa deti môžu do sýtosti vyhrať s kinetickým pieskom a hľadať fosílie dinosaurov alebo si nejaké vlastné vytvoriť s formičkami.
 
Vzadu je stanovište zamerané na ľudské telo. Okrem malých drevených viacvrstvových puzzle si spolu s deťmi môžete poskladať jednu veľkú kostru, zahrať sa na lekárov s doktorským kufríkom, poumývať obrovské zuby a poprezerať si rontgonové snímky.
 
Naprieč celým priestorom sa ťahá potrubie v rôznych farbách a rôznych zabočeniach. Keď sa trafíte do správnej farby môžete sa s deťmi rozprávať každý na svojej strane bez toho aby vás niekto iný počul. V rámci hudobnej/zvukovej sekcie nájdete aj bubny. Opäť zábavka pre veľkých aj malých.
 
Galéria Dobrá Hračka bola jedna z našich najobľúbenejších návštev a keď pôjdeme opäť do Tatranskej Lomnice určite jej návštevu nevynecháme.
 
 
 
 
 

Pokus: Sóda bikarbóna a ocot

Pokus sme robili ešte minulý rok v období Valentína a tak sme ho aj pomenovali: Valentínsky dezert. :)
 
Čo budete potrebovať:
obal z jogurtu (malého),
sódu bikarbónu,
vodu,
farby (temperove alebo potravinárske),
špajdlu,
ocot,
pipetu alebo striekačku.
 
Postup je veľmi jednoduchý a vtedy trojročáka to veľmi bavilo. Ako prvé si pripravíme prázdny kelímok od jogurtu alebo termixu. Do 3/4 doň nasypeme sódu bikarbónu.  Následne si vytlačíme farbu (môžete použiť dve farby ak si popri tom chcete vyskúšať miešanie farieb).
 
Vodu nalejeme až po okraj a opatrne položíme do mrazničky. Necháme poriadne zamrznúť. Najlepšie cez noc.
 
Ráno náš dezert vyberieme, opatrne pobúchame a vyklopíme na vodorovnú plochu (napr. tanierik).
 
 
Pripravíme si ocot ktorý zohrejeme v kanvici a pomocou pipety alebo striekačky nanášame ocot na dezert.
 
Vidíte čo sa stalo? 
 
 
Môžete tiež z "dezertu" odkrajovať a pridávať do octu, malý to nazval sopkou.:)
 
 
Ak nám kúsok dezertu zostane môžeme si zobrať papier a štetec a namaľovať si obrázok podľa vlastnej predstavy a fantázie. :)
 

Boli sme sa pozrieť: Zakopané s deťmi (na jar)

Boli sme sa pozrieť v Zakopanom :)). O Zakopanom sme počúvali zo všetkých možných strán ako je tam krásne a ako sa tam všetci radi vracajú. V zime :D My nie sme veľmi zimné tvory ale Zakopané sme vidieť chceli, a tak sme sa tam vybrali takto na jar. Koncom mája. A veru neľutujeme. Zakopané neostalo svojej povesti nič dlžné a bolo tam nádherne aj mimo zimnej sezóny. A vlastne aj letnej. No ľudí tam bolo dosť. V oblasti sme pobudli skoro týždeň počas ktorého nám stihlo aj pršať aj krásne svietiť slniečko. Našťastie sme mali super apartmán kde nám ani škaredšie počasie nevadilo a nakoniec sme okrem "turistických pascí" v Zakopanom navštívili aj vrch Gubalowka a Chocholowskú dolinu.
 
ZAKOPANÉ
Hlavné zimné mesto Poľska je centrom poľskej časti Tatier a zároveň najvyššie položeným mestom v Poľsku. Mesto je pomerne rozľahlé no jedinečnú atmosféru zažijete na ulici Krupówki, ktorá je celkom dlhá ale prechádzka je veľmi príjemná. Aj bez snehu sa cítite ako v rozprávke. My sme na prvú prechádzku išli hneď prvý večer. Ulica bola skoro prázdna, reštaurácie a kaviarne vysvietené a plné ľudí. Veľmi príjemná a útulná atmosféra. Návšteva nás naladila na celú dovolenku :) O pár dní neskôr sme sa tam vrátili počas bieleho dňa a atomosféra bola hneď o niečo iná. Ulica bola plná ľudí, okrem reštaurácií a kaviarní otvorené aj typické poľské obchodíky s kadečím od ktorých je dosť ťažké odtrhnúť dve zvedavé deti.
 
Na celý deň hlásili prehánky, tak sme boli pripravený, že ponavštevujeme interiérové turistické atrakcie. Cestou z apartmánu sme sa zastavili v Podwodnom svete. Pri vstupe dievčatá zostali ohúrené pri pohľade na kostru dinosaura v akváriu a tajuplnú uličku pomedzi ryby. A potom sme zistili, že to je vlastne všetko :D. Za tajuplnou uličkou je ešte jedna tmavá miestnosť, ktorá ale veľmi nazaujala. Tak ak zvažujete návštevu, pokojne vynechajte a choďte radšej niekam inam.
 
Len nie do "ľadového labyrintu" na ulici Krupówki kde na vás pri vstupe bude mávať Elza s Annou, Olafom a tučniakmi. Ťažko sa však argumentuje s dvomi Elza maniačkami a tak sme sa boli pozrieť :). Labyrint je na záhrade domu a východ má cez obchod s cukríkmi. Neviem či to bol zámer ale vyzeralo to tam trošku ako z treťotriedneho hororu :D A možno práve to sa dievčatám páčilo, také jemné strašidelno. Moju mienku doklepla figurína v lanovkovej kabíne, ktorá sa tvárila nenápadko no keď sme sa k nej priblížili začala sa smiať a hýbať rukou. Nuž, hľadala som prvú cestu von :D Okrem týchto dvoch atrakcií, ktoré pokojne vynechajte nájdete priamo v centre aj papagáje a králiky aj park ilúzií. Toto sme už nestihli ale veríme, že to bolo lepšie ako naše dve návštevy:D
 
Náladu ale napravila kaviareň do ktorej sme sa uchýlili pred dažďom. Dokonca aj baby si posedkali v kreslách celkom dlho a v kľude (na ich pomery) a my sme si vychutnávali vynikajúcu kávu s ešte lepšou pralinkou namiesto klasického keksu s výhľadom na ulicu. Priamo na ulici Krupówki je aj obchodné centrum a turisticko - informačná kancelária kde sme sa boli opýtať na turistické trasy vhodné pre kočík. Pani nám odporučila Gubalowku a Chocholowskú dolinu. Tak sme sa tam teda šli pozrieť.
 
 
GUBALOWKA
 
Jednou z odporúčaných trás vhodných pre kočíky bol vrch Gubalowka. Popravde sme si nestihli zistiť ako to tam vyzerá a tak sme verili pani v informačnom centre, že je to pekná prechádzka po hrebeni po asfaltovej ceste. Hore nás vyvezie zubačka a je tam aj reštaurácia. A tak aj bolo. Akurát sme netušili, že to tam vyzerá tak trochu ako na tržnici v Jablonke. Len s krajším výhľadom :) Zubačka vyráža kúsok od centra Zakopaného, parkovanie je všade platené ale zaparkujete bez problémov. Už dole je pomerne dosť stánkov s kadečím od syrov cez varešky až po kožušiny. Zubačka chodí každú chvíľu. Keď sme išli my ráno hore bola celkom prázdna. Po vystúpení nás ohúril krásny výhľad na Tatry. Celý areál je veľmi pekne upravený. Nájdete tu reštaurácie aj bufety. WCka sú platené ale dá sa platiť kartou (asi 0,40€). V hlavnej reštaurácii majú aj typické poľské polievky, ktoré sme neochutnali. Výhľad si môžete ale užiť aj len tak z mnohých lavičiek ktoré tu sú.
 
Keď prejdete za tento komplex dostanete sa na spomínanú asfaltovú cestu, ktorá vedie po hrebeni. Prechádzku panenskou prírodou však nečakajte. Po asfaltke chodí pomerne dosť áut aj motoriek a pozdĺž celej cesty sú rôzne stánky. S trdelníkmi, oblečením, syrmi, hračkami a hracími automatmi pre deti (také tie vláčiky a vrtulníky ako v obchodných centrách. Akurát že tu sú úplne všade kde sa nejaké dieťa môže mihnúť). Prechádzka nám trvala neuveriteľne dlho a bola dosť strastiplná ale bolo tu aj niekoľko krásnych výhľadov a rozprávkových scenérií.
 
Keď sa nám podarilo dostať až na koniec, zistili sme, že tu vedie ešte chodník k lanovke. Tu už neboli takmer žiadny ľudia, tak sme si konečne vychutnali trošku tej prírody. Cesta bola panelová, tak spiace dieťa trošku vytriaslo ale nič strašné. Lanovka, ktorá tu premáva je taká stará klasická nekritá. Aby sa dieťa mohlo previesť musí spĺňať výškový limit. Staršia spĺňala tak sa s ockom previezli (s cestou späť asi 40min). Mladšia spala tak som si vychutnávala výhľady a ticho. Až kým neprišli dve triedy stredoškolákov na školskom výlete :D
 
CHOCHOLOWSKÁ DOLINA
 
Po zážitku na Gubalowke a lá "poľská tržnica" a vedomím, že ďalší týždeň budeme v Krakow sme zúfalo potrebovali prísun prírody. Veľké nádeje sme vkladali do našej jedinej šance na kočíkový výlet a to do Chocholowskej doliny. Počasie nám vyšlo krásne ale stres zo stánkov zostal :D Našťastie sme sa krásnej prírody dočkali. Hneď za odbočkou smerom do doliny na nás mávalo niekoľko správcov parkovacích miest, pri treťom sme podľahli a zaparkovali ale mohli sme ísť ešte kľudne ďalej. Priamo pri vstupe do doliny je ešte jedno veľké parkovisko. Pred vstupom je aj reštaurácia kde si môžete dať kávu, zmrzku alebo nejaký rezník.
 
Aby ste mohli vstúpiť do doliny, platí sa vstupné. Asi 2€, to len aby ste vedeli :D Aj tu nájdete nejaký ten stánok so zmrzlinou, syrmi aj suvenírmi ale veľmi málo a dievčatá mali konečne príležitosť sa vybehať v kľude bez stresu z áut a ľudí.
 
Niekde na konci doliny by mala byť aj chata. Zhruba do polovice po koniec asfaltovej cesty sa môžete odviezť cestným vláčikom (2€). Na tabuli písalo, že na chatu je to 1:55 hod. Naším tempom o hodinu neskôr bolo na tabuli, že k chate je to 1:15 :D Tak sme tam nešli. Ale kočíkom by sme tam ani nevyšli. V každom prípade prechádzka Chocholowskou dolinou bola veľmi príjemná. Prirovnala by som to k Čutkovskej alebo Valčianskej doline.
 
 
Pár technických info na záver: Bývali sme v neďalekej dedinke Koscielisko v apartmánoch Sun&Snow. Vo veľkom apartmánovom dome sme boli 2 dni úplne samy. Mali sme balkón s výhľadom na Tatry a v záhrade drevené ihrisko s pieskoviskom a spúšťacou lanovkou. Ideálne miesto kým mal ocko homeoffice :). Pešo sme sa dostali do obchodov Žabka aj do cukrárne v Koscielisku. Tu sa dalo platiť kartou ale v stánkoch iba hotovosťou. Oplatí sa vybrať a zameniť hotovosť ešte na Slovensku. Kurzy v bankomatoch neboli veľmi priznivé.
 
Okrem Gubalowky a Chocholowskej doliny môžete ísť ešte na Kasprov vrch. Ten ale nie je vhodný pre kočíky. Vedie tam vysutá lanovka, lístok je asi 4x drahší ako na Gubalowku a môžete tam byť asi 1,5 hodiny maximálne. Ak máte radšej aquaparky tak jeden je priamo v Zakopanom a jeden neďaleko a volá sa Chocholowskie termy. Nenavštívili sme ani jeden tak nevieme povedať, ktorý je lepší. Priamo v centre Zakopaného pri ulici Krupówki je aj park kde sa môžete poprechádzať ak v Zakopanom strávite viac dní.



Inzeráty, ktoré sa Vám môžu páčiť







Sme prvá online požičovňa hračiek, hier, kníh a vecí pre deti, ktorá je dostupná pre všetkých. Na lokálnej úrovni prepájame tých, ktorí chcú hračku požičať, s každým, kto má o hračku záujem. Veríme, že týmto spôsobom prispejeme k šetreniu našej planéty a naše deti odbremeníme od zbytočností, ktorými sú denne obklopované. Zároveň dúfame, že vám umožníme rozvoj vašich detí s pomocou zmysluplných hračiek, hier a kníh.

V neposlednom rade vám ponúkame aj príjemnú možnosť šetrenia rodinného rozpočtu a privyrobenia si. Viac o nás si môžete prečítať kliknutím na nasledujúce odkazy

 

NÁŠ PRÍBEH AKO FUNGUJEME?




Prečo by sme si mali hračky navzájom požičiavať?

ŠETRENIE

Tým, že si hračku od niekoho požičiate, šetríte rodinný rozpočet. Za cenu jednej novej hračky, ktorá by stála nevyužitá v skrini, môžete mať aj päť ďalších. Požičané hračky môžu navyše lepšie uspokojiť aktuálne potreby vášho dieťata.

ZÁROBOK

Požičiavaním hračiek si môžete výrazne vylepšiť svoj rodinný rozpočet. Záleží len na vás, aké hračky, koľko a za akú sumu ponúknete. A ak si hračky požičiate, podporíte tým ešte aj ekonomiku na lokálnej úrovni.

EKOLÓGIA

Uprednostnením požičania pred kúpou novej hračky výrazne šetríte našu planétu. Znižujete odpad nielen z nevyužitých hračiek, ale aj z obalov nových hračiek. Opakované používanie vecí je tiež formou recyklácie.

ROZVOJ DIEŤAŤA

Požičiavaním hračiek rozvíjate svoje dieťa hneď vo viacerých smeroch. Okrem možnosti hrania sa s rôznymi hračkami dôležitými pre rôzne vývinové obdobia, zlepšujete svojim deťom emocionálnu inteligenciu a finančnú gramotnosť.



Vytvoriť bezplatný účet
©2021-2022 pozicovnahraciek.sk všetky práva vyhradené | o tento portál sa stará domarstudio.sk