Máte aj vy dieťa ktoré je neoblomné, vytrvalé? Ja mám. Môžem povedať, že nie vždy ma to poteší. Hlavne vtedy nie, keď si malý objaviteľ dupe nôžkou a ja potrebujem vyriešiť v ten moment niečo „dospelácky“ dôležité.

 

Bolo tak tomu aj jednu júnovú nedeľu. Malý objaviteľ už druhý deň prosil slovne, aj neslovne o pokus zo vzdelávacej relácie Fi...um. Išlo o vytvorenie pravidelnej špirály za pomoci fľaše, farby. Pokus to nebol náročný, no... však čítajte. :)

 

Poznáte to, nedeľa. Nedeľný obed, potom možno uspávanie detí a vymýšľanie kam dnes pôjdeme na výlet. STOP! STOP! STOP! Zaznelo mi zrazu v hlave, zastavila sa a nadýchla. Haló, veď o nič nejde. Pár minútové tvorenie. A tak sme šli na to! S pomocníkmi sme sa rozhodli tento pokus vyskúšať von. Zdalo sa mi to bezpečnejšie nakoľko zavesená fľaša s farbou na špagáte rada robí neporiadok. :)

 

Do pár krátkych minút sme mali všetko nachystané. Vybrali sme si krásne miestečko na záhrade. Keďže tráva na ktorej sme tvorili sa neskôr použije ako krmivo, rozhodla som sa ju prekryť igelitom. Fúkal vetrík a náš igelit začal ožívať, hoci sme ho ukotvili dvoma drevenými stojkami. A tak aby sa malým objaviteľom neplietli nožičky do poletujúceho igelitu, pridali sme naň aj staré tehly ktoré sa na nás usmievali v tráve. :) 

 

    

 

Hotovo podklad a ošetrené prostredie sme zvládli. Hurááá. Ide sa na ďalšiu fázu. Fľašu bolo potrebné zavesiť na nejakú latu, tyč, metlu. Ja som použila tyč od detského stanu. Upevnila som ju na dve stojky špagátikom. Potom sme do fľaše vyvŕtali dieru... teda dierisko. Našli sme starý klinec ktorý bol ale kameňom úrazu v neskoršej fáze pokusu. Po vyvŕtaní diery do vrchnáčika fľaše sme odstrihli dno fľaše. „Tu sa bude liať farba“ oznámil malý objaviteľ. A ja som ho počúvala, veď on najlepšie poznal postup. Farbu som vybrala akrilovú. Bol to taký pozostatok a trochu som ju zriedila s vodou. Pod fľašu sme umiestnili výkres, najväčší aký sme doma našli – A3. Samozrejme vetrík sa hral aj s výkresom, no na nás sa znova usmiali staré dobré tehly. Do fľaše sme sa s pomocníkmi po dohode rozhodli vliať najskôr jednu farbu. Ako sme ju liali prekvapilo nás, že farba sa vylieva rýchlo a vôbec sa to na špirálu zo známej relácie nepodobá. Bola možno riedka, alebo hustá alebo za to môže ten klinec. Ktovie. Paradoxne môj objaviteľ si toho ani nevšimol. Bol pohltený do tajov stekania farby a vytláčal všetky jej pozostatky ako o dušu. Potom sme sa rozhodli že náš pokus sa asi nezdaril vďaka hustej farbe... a pridali sme ešte viac vody. Teraz na rad prišla asistentka a stláčala tubu s druhou farbou. Farba sa liala rýchlejšie, no stopa po špirále nie a nie sa objaviť. Nevadí, obdivovali sme zlievanie a miešanie farieb.

 

   

 

Mňa v tomto procese napadlo použiť staré výtvarné pokusy mojich detí a z tej masy farby ktorá vznikla spraviť odtlačok. Pretvoriť tak expresívne vyjadrenie maľby do grafickej podoby. Deti si vybrali valčeky (v tomto prípade grafické) priložili na pofŕkaný výkres ich kresby a prechádzali valčekom. Tu sa začala skutočná zábava. Výkres hladkali, búchali po ňom. A keď som pripínala na sušiak prvé odtlačky oni si už veselo užívali hru s farbou. Za pomoci valčeka roztierali farbu na všetky strany. Tá skončila na ich nohách, igelite aj mimo. A do pôvodného výkresu vyrobili dieru a nazvali ju zrkadlom. Samozrejme ich super dielo Zrkadlo som včas zachránila a povesila k ostatným. No oni ešte naďalej roztierali farbu po všetkom, čo ich napadlo. Keď sa toho nabažili, dohodli sme sa že si poumývajú pracovné nástroje. A samozrejme to urobili s veľkou chuťou. Veď voda láka každé malé dieťa. Takto som zabila dve muchy ... deti boli ponorené do zmysluplnej činnosti, nevedeli ako a podieľali sa na upratovaní prostredia po tvorení. Ja som vedľa ich umývacieho času stihla poupratovať stavbárske pomôcky ktoré nám veľmi poslúžili.:) Užili sme si to na koniec všetci. Deti skúmali miešanie farieb, naučili sa nové slovo po anglicky – dripping / liatie /, spoznali že takto nejak maľoval aj ujo Pollock a hlavne že keď sa niečo čo si naplánujeme nepodarí nie je to koniec sveta. Je to začiatok nových možností. A tak tvoria všetci umelci.

 

  

 

Mne po dlhom čase dobre padlo sa konečne zas ponoriť do tajov tvorby. Prestať riešiť prečo nie, a otočiť to na: prečo nie? Nadýchnuť sa a spomaliť, užiť si čas spolu, odovzdať, sprevádzať. Hlavne byť prítomná tu a teraz.

 

Pre predplatiteľov časopisu Rok s dieťaťom som spracovala postup ako tvoriť na tému dripping – Jackson Pollock. Nájdete tam jednoduchý návod, obrazovú prílohu, niečo málo o Jacksonovi Pollockovi pre malé deti. Čo sa dá alebo kde sa dajú takéto dielka použiť. Ako s výsledkom pracovať ďalej.

 

Hlavne nezabúdajte že to čo sa nepodarí nás posúva. A stačí vnímať tu a teraz, lebo to je zážitok.

 

Majte krásne tvorenie. :)