Umenie s deťmi: Modrá je dobrá... Yves Klein | Požičovňa hračiek
Prihlásiť sa    Vytvoriť účet

Umenie s deťmi: Modrá je dobrá... Yves Klein

Zverejnené: 26.09.2022 | Jana Skuntová

Modrá je dobrá...
Začiatok septembra nám všetkým dáva zabrať. Na pleciach začíname nosiť jesennú náladu. Stres zo školy, v práci je toho akosi veľa, doma nič nestíhame. Pod kožu sa vkráda strach, obavy. Taká jesenná emocionálna hmla. U nás tí najmenší šli prvýkrát do škôlky. Samozrejme najväčšie obavy z toho som mala asi len ja. Potvrdilo sa mi že deťom mám dôverovať, nechať ich kráčať vlastnou cestou a počúvať. Ako tak sme sa vnorili do stereotypu povinností, keď sa na nás prilepil kamarát soplík. Je neodbytný a drží sa nás zubami, nechtami. No s úsmevom a bylinkami mu úspešne čelíme. Asi mi dáte mnohí za pravdu, že v čase choroby je priam nadpozemské deti udržať v kľude. Tu mi vždy pomáha niečo vyrábať, maľovať alebo len tak sa hrať v senzorickom kútiku.
 
A tak som im a samozrejme aj pre vás pripravila tvorenie v duchu Yvesa Kleina. Yves bol francúzsky maliar ktorý vymyslel svoju vlastnú farbu. Pomenoval ju príznačne IKB - International Klein Blue.
 
Najskôr sme si pripravili prostredie. My sme zvyknutý tvoriť na zemi ale niekto to má rád za stolom. Tvorte vždy tak ako vám je to najpohodlnejšie a najlepšie. Obklopte sa niečím príjemným (sviečka, obľúbené hračky, vankúšik,...). Táto jednoduchá aktivita nie je náročná na upratovanie. Prípadné fŕkance môže zachrániť gumený obrus alebo temperová farba. Tempera sa ľahko umýva a aj dostáva zo šiat dole. Nevýhodou je len jej menšia sýtosť. Ale na tvorenie s deťmi ju vrelo odporúčam. Naším cieľom bolo vytvoriť vlastnú originálnu farbu tak ako ujo Yves. Postup bol jednoduchý. Na tvorbu vlastnej farby sme použili všetky základné farby okrem čiernej. V práci s deťmi, ktoré majú menej ako 6 rokov nepoužívam čiernu. Čierna láka a tak sa môže stať že budete mať razom všade a všetko čierne.
 
Takže budeme potrebovať:
• výkresy, plátno alebo kartón
• akrilovú, temperovú farbu
• štetce, valček
• nádobky na miešanie farieb
• výstrižky písmen z časopisov
 
Po úvodnom predstavení práce Yvesa Kleina sme sa rozhodli si namiešať vlastnú farbu. Fantázii sa medze nekladú, a tak je fajn nechať svoje dieťa objavovať. Miešať a zmiešavať aj keď sa nám jeho farba nepáči. Po namiešaní sme našou novou farbou natreli tvrdené podložky. Vymysleli sme až štyri druhy farieb. Dôležité je aby tak ako ujo Yves aj naši malý umelci pomenovali svoju farbu - dielo. Nám vznikla farba s názvom SLIMÁK a MAMINKA. No, každému čo je najbližšie, najmilšie. Úloha pomenovať to čo dieťa vytvorí aj keď to nie je konkrétne zobrazenie, je pre tak malého človiečika neskutočnou výzvou. Deti sú v myslení konkrétne, a práve v tejto aktivite majú možnosť naučiť sa spojiť niečo abstraktné s konkrétnym. Je to výzva. Ozaj zamýšľali ste sa niekedy prečo umelci dávajú svojim výtvorom mená, názvy? Čo tým sledujú? Kam nás chcú nasmerovať? A vlastne prečo? Verím že sa trochu nad tým zamyslíte a možno spolu s deťmi na niečo prídete. :)
 
 
Na záver sa môžete s malými umelcami o ich farbách porozprávať. Čo cítili, ako sa im pracovalo? Ktorú skutočnú farbu majú najradšej? Ak ich chcete naučiť niečo anglicky, je tu priestor aj na to. Veď už v názve diela pána Yvesa je jedna - BLUE. Môj syn teraz fičí na anglickej pesničke What is colours.... skúste im ju pustiť do pozadia. Možno sa chytia tak ako my.
 
Mám tu ešte jeden typ. K dielu sa môžete vrátiť po zaschnutí. Vystrihnite spolu písmenká podľa názvu vášho diela z časopisu. Dolepte ich na obraz. Takto vám vznikne zaujímavá koláž. Bude vám navždy pripomínať váš spoločný čas s deťmi. Potom už len zavesiť na stenu. Do tvorenia. :)
 
PS: Pre predplatiteľov online časopisu Rok s dieťaťom som si pripravila PDF súbor s podrobným návodom, trojzložkovými kartičkami a jednou tvorivou aktivitou naviac. Dúfam že sa vám bude páčiť.

Články, ktoré sa Vám môžu páčiť

Boli sme sa pozrieť: Zakopané s deťmi (na jar)

Boli sme sa pozrieť v Zakopanom :)). O Zakopanom sme počúvali zo všetkých možných strán ako je tam krásne a ako sa tam všetci radi vracajú. V zime :D My nie sme veľmi zimné tvory ale Zakopané sme vidieť chceli, a tak sme sa tam vybrali takto na jar. Koncom mája. A veru neľutujeme. Zakopané neostalo svojej povesti nič dlžné a bolo tam nádherne aj mimo zimnej sezóny. A vlastne aj letnej. No ľudí tam bolo dosť. V oblasti sme pobudli skoro týždeň počas ktorého nám stihlo aj pršať aj krásne svietiť slniečko. Našťastie sme mali super apartmán kde nám ani škaredšie počasie nevadilo a nakoniec sme okrem "turistických pascí" v Zakopanom navštívili aj vrch Gubalowka a Chocholowskú dolinu.
 
ZAKOPANÉ
Hlavné zimné mesto Poľska je centrom poľskej časti Tatier a zároveň najvyššie položeným mestom v Poľsku. Mesto je pomerne rozľahlé no jedinečnú atmosféru zažijete na ulici Krupówki, ktorá je celkom dlhá ale prechádzka je veľmi príjemná. Aj bez snehu sa cítite ako v rozprávke. My sme na prvú prechádzku išli hneď prvý večer. Ulica bola skoro prázdna, reštaurácie a kaviarne vysvietené a plné ľudí. Veľmi príjemná a útulná atmosféra. Návšteva nás naladila na celú dovolenku :) O pár dní neskôr sme sa tam vrátili počas bieleho dňa a atomosféra bola hneď o niečo iná. Ulica bola plná ľudí, okrem reštaurácií a kaviarní otvorené aj typické poľské obchodíky s kadečím od ktorých je dosť ťažké odtrhnúť dve zvedavé deti.
 
Na celý deň hlásili prehánky, tak sme boli pripravený, že ponavštevujeme interiérové turistické atrakcie. Cestou z apartmánu sme sa zastavili v Podwodnom svete. Pri vstupe dievčatá zostali ohúrené pri pohľade na kostru dinosaura v akváriu a tajuplnú uličku pomedzi ryby. A potom sme zistili, že to je vlastne všetko :D. Za tajuplnou uličkou je ešte jedna tmavá miestnosť, ktorá ale veľmi nazaujala. Tak ak zvažujete návštevu, pokojne vynechajte a choďte radšej niekam inam.
 
Len nie do "ľadového labyrintu" na ulici Krupówki kde na vás pri vstupe bude mávať Elza s Annou, Olafom a tučniakmi. Ťažko sa však argumentuje s dvomi Elza maniačkami a tak sme sa boli pozrieť :). Labyrint je na záhrade domu a východ má cez obchod s cukríkmi. Neviem či to bol zámer ale vyzeralo to tam trošku ako z treťotriedneho hororu :D A možno práve to sa dievčatám páčilo, také jemné strašidelno. Moju mienku doklepla figurína v lanovkovej kabíne, ktorá sa tvárila nenápadko no keď sme sa k nej priblížili začala sa smiať a hýbať rukou. Nuž, hľadala som prvú cestu von :D Okrem týchto dvoch atrakcií, ktoré pokojne vynechajte nájdete priamo v centre aj papagáje a králiky aj park ilúzií. Toto sme už nestihli ale veríme, že to bolo lepšie ako naše dve návštevy:D
 
Náladu ale napravila kaviareň do ktorej sme sa uchýlili pred dažďom. Dokonca aj baby si posedkali v kreslách celkom dlho a v kľude (na ich pomery) a my sme si vychutnávali vynikajúcu kávu s ešte lepšou pralinkou namiesto klasického keksu s výhľadom na ulicu. Priamo na ulici Krupówki je aj obchodné centrum a turisticko - informačná kancelária kde sme sa boli opýtať na turistické trasy vhodné pre kočík. Pani nám odporučila Gubalowku a Chocholowskú dolinu. Tak sme sa tam teda šli pozrieť.
 
 
GUBALOWKA
 
Jednou z odporúčaných trás vhodných pre kočíky bol vrch Gubalowka. Popravde sme si nestihli zistiť ako to tam vyzerá a tak sme verili pani v informačnom centre, že je to pekná prechádzka po hrebeni po asfaltovej ceste. Hore nás vyvezie zubačka a je tam aj reštaurácia. A tak aj bolo. Akurát sme netušili, že to tam vyzerá tak trochu ako na tržnici v Jablonke. Len s krajším výhľadom :) Zubačka vyráža kúsok od centra Zakopaného, parkovanie je všade platené ale zaparkujete bez problémov. Už dole je pomerne dosť stánkov s kadečím od syrov cez varešky až po kožušiny. Zubačka chodí každú chvíľu. Keď sme išli my ráno hore bola celkom prázdna. Po vystúpení nás ohúril krásny výhľad na Tatry. Celý areál je veľmi pekne upravený. Nájdete tu reštaurácie aj bufety. WCka sú platené ale dá sa platiť kartou (asi 0,40€). V hlavnej reštaurácii majú aj typické poľské polievky, ktoré sme neochutnali. Výhľad si môžete ale užiť aj len tak z mnohých lavičiek ktoré tu sú.
 
Keď prejdete za tento komplex dostanete sa na spomínanú asfaltovú cestu, ktorá vedie po hrebeni. Prechádzku panenskou prírodou však nečakajte. Po asfaltke chodí pomerne dosť áut aj motoriek a pozdĺž celej cesty sú rôzne stánky. S trdelníkmi, oblečením, syrmi, hračkami a hracími automatmi pre deti (také tie vláčiky a vrtulníky ako v obchodných centrách. Akurát že tu sú úplne všade kde sa nejaké dieťa môže mihnúť). Prechádzka nám trvala neuveriteľne dlho a bola dosť strastiplná ale bolo tu aj niekoľko krásnych výhľadov a rozprávkových scenérií.
 
Keď sa nám podarilo dostať až na koniec, zistili sme, že tu vedie ešte chodník k lanovke. Tu už neboli takmer žiadny ľudia, tak sme si konečne vychutnali trošku tej prírody. Cesta bola panelová, tak spiace dieťa trošku vytriaslo ale nič strašné. Lanovka, ktorá tu premáva je taká stará klasická nekritá. Aby sa dieťa mohlo previesť musí spĺňať výškový limit. Staršia spĺňala tak sa s ockom previezli (s cestou späť asi 40min). Mladšia spala tak som si vychutnávala výhľady a ticho. Až kým neprišli dve triedy stredoškolákov na školskom výlete :D
 
CHOCHOLOWSKÁ DOLINA
 
Po zážitku na Gubalowke a lá "poľská tržnica" a vedomím, že ďalší týždeň budeme v Krakow sme zúfalo potrebovali prísun prírody. Veľké nádeje sme vkladali do našej jedinej šance na kočíkový výlet a to do Chocholowskej doliny. Počasie nám vyšlo krásne ale stres zo stánkov zostal :D Našťastie sme sa krásnej prírody dočkali. Hneď za odbočkou smerom do doliny na nás mávalo niekoľko správcov parkovacích miest, pri treťom sme podľahli a zaparkovali ale mohli sme ísť ešte kľudne ďalej. Priamo pri vstupe do doliny je ešte jedno veľké parkovisko. Pred vstupom je aj reštaurácia kde si môžete dať kávu, zmrzku alebo nejaký rezník.
 
Aby ste mohli vstúpiť do doliny, platí sa vstupné. Asi 2€, to len aby ste vedeli :D Aj tu nájdete nejaký ten stánok so zmrzlinou, syrmi aj suvenírmi ale veľmi málo a dievčatá mali konečne príležitosť sa vybehať v kľude bez stresu z áut a ľudí.
 
Niekde na konci doliny by mala byť aj chata. Zhruba do polovice po koniec asfaltovej cesty sa môžete odviezť cestným vláčikom (2€). Na tabuli písalo, že na chatu je to 1:55 hod. Naším tempom o hodinu neskôr bolo na tabuli, že k chate je to 1:15 :D Tak sme tam nešli. Ale kočíkom by sme tam ani nevyšli. V každom prípade prechádzka Chocholowskou dolinou bola veľmi príjemná. Prirovnala by som to k Čutkovskej alebo Valčianskej doline.
 
 
Pár technických info na záver: Bývali sme v neďalekej dedinke Koscielisko v apartmánoch Sun&Snow. Vo veľkom apartmánovom dome sme boli 2 dni úplne samy. Mali sme balkón s výhľadom na Tatry a v záhrade drevené ihrisko s pieskoviskom a spúšťacou lanovkou. Ideálne miesto kým mal ocko homeoffice :). Pešo sme sa dostali do obchodov Žabka aj do cukrárne v Koscielisku. Tu sa dalo platiť kartou ale v stánkoch iba hotovosťou. Oplatí sa vybrať a zameniť hotovosť ešte na Slovensku. Kurzy v bankomatoch neboli veľmi priznivé.
 
Okrem Gubalowky a Chocholowskej doliny môžete ísť ešte na Kasprov vrch. Ten ale nie je vhodný pre kočíky. Vedie tam vysutá lanovka, lístok je asi 4x drahší ako na Gubalowku a môžete tam byť asi 1,5 hodiny maximálne. Ak máte radšej aquaparky tak jeden je priamo v Zakopanom a jeden neďaleko a volá sa Chocholowskie termy. Nenavštívili sme ani jeden tak nevieme povedať, ktorý je lepší. Priamo v centre Zakopaného pri ulici Krupówki je aj park kde sa môžete poprechádzať ak v Zakopanom strávite viac dní.

Umenie s deťmi: Modrá je dobrá... Yves Klein

Modrá je dobrá...
Začiatok septembra nám všetkým dáva zabrať. Na pleciach začíname nosiť jesennú náladu. Stres zo školy, v práci je toho akosi veľa, doma nič nestíhame. Pod kožu sa vkráda strach, obavy. Taká jesenná emocionálna hmla. U nás tí najmenší šli prvýkrát do škôlky. Samozrejme najväčšie obavy z toho som mala asi len ja. Potvrdilo sa mi že deťom mám dôverovať, nechať ich kráčať vlastnou cestou a počúvať. Ako tak sme sa vnorili do stereotypu povinností, keď sa na nás prilepil kamarát soplík. Je neodbytný a drží sa nás zubami, nechtami. No s úsmevom a bylinkami mu úspešne čelíme. Asi mi dáte mnohí za pravdu, že v čase choroby je priam nadpozemské deti udržať v kľude. Tu mi vždy pomáha niečo vyrábať, maľovať alebo len tak sa hrať v senzorickom kútiku.
 
A tak som im a samozrejme aj pre vás pripravila tvorenie v duchu Yvesa Kleina. Yves bol francúzsky maliar ktorý vymyslel svoju vlastnú farbu. Pomenoval ju príznačne IKB - International Klein Blue.
 
Najskôr sme si pripravili prostredie. My sme zvyknutý tvoriť na zemi ale niekto to má rád za stolom. Tvorte vždy tak ako vám je to najpohodlnejšie a najlepšie. Obklopte sa niečím príjemným (sviečka, obľúbené hračky, vankúšik,...). Táto jednoduchá aktivita nie je náročná na upratovanie. Prípadné fŕkance môže zachrániť gumený obrus alebo temperová farba. Tempera sa ľahko umýva a aj dostáva zo šiat dole. Nevýhodou je len jej menšia sýtosť. Ale na tvorenie s deťmi ju vrelo odporúčam. Naším cieľom bolo vytvoriť vlastnú originálnu farbu tak ako ujo Yves. Postup bol jednoduchý. Na tvorbu vlastnej farby sme použili všetky základné farby okrem čiernej. V práci s deťmi, ktoré majú menej ako 6 rokov nepoužívam čiernu. Čierna láka a tak sa môže stať že budete mať razom všade a všetko čierne.
 
Takže budeme potrebovať:
• výkresy, plátno alebo kartón
• akrilovú, temperovú farbu
• štetce, valček
• nádobky na miešanie farieb
• výstrižky písmen z časopisov
 
Po úvodnom predstavení práce Yvesa Kleina sme sa rozhodli si namiešať vlastnú farbu. Fantázii sa medze nekladú, a tak je fajn nechať svoje dieťa objavovať. Miešať a zmiešavať aj keď sa nám jeho farba nepáči. Po namiešaní sme našou novou farbou natreli tvrdené podložky. Vymysleli sme až štyri druhy farieb. Dôležité je aby tak ako ujo Yves aj naši malý umelci pomenovali svoju farbu - dielo. Nám vznikla farba s názvom SLIMÁK a MAMINKA. No, každému čo je najbližšie, najmilšie. Úloha pomenovať to čo dieťa vytvorí aj keď to nie je konkrétne zobrazenie, je pre tak malého človiečika neskutočnou výzvou. Deti sú v myslení konkrétne, a práve v tejto aktivite majú možnosť naučiť sa spojiť niečo abstraktné s konkrétnym. Je to výzva. Ozaj zamýšľali ste sa niekedy prečo umelci dávajú svojim výtvorom mená, názvy? Čo tým sledujú? Kam nás chcú nasmerovať? A vlastne prečo? Verím že sa trochu nad tým zamyslíte a možno spolu s deťmi na niečo prídete. :)
 
 
Na záver sa môžete s malými umelcami o ich farbách porozprávať. Čo cítili, ako sa im pracovalo? Ktorú skutočnú farbu majú najradšej? Ak ich chcete naučiť niečo anglicky, je tu priestor aj na to. Veď už v názve diela pána Yvesa je jedna - BLUE. Môj syn teraz fičí na anglickej pesničke What is colours.... skúste im ju pustiť do pozadia. Možno sa chytia tak ako my.
 
Mám tu ešte jeden typ. K dielu sa môžete vrátiť po zaschnutí. Vystrihnite spolu písmenká podľa názvu vášho diela z časopisu. Dolepte ich na obraz. Takto vám vznikne zaujímavá koláž. Bude vám navždy pripomínať váš spoločný čas s deťmi. Potom už len zavesiť na stenu. Do tvorenia. :)
 
PS: Pre predplatiteľov online časopisu Rok s dieťaťom som si pripravila PDF súbor s podrobným návodom, trojzložkovými kartičkami a jednou tvorivou aktivitou naviac. Dúfam že sa vám bude páčiť.

Recenzia: Potulky jarou, Rotraut Susanne Bernerová

Nie som si istá, či tento príspevok bude možné nazvať recenziou alebo to povedať na rovinu, čo možno očakávať a nazvať ho chválospevom :D

V našej rodine sme veľkými fanúšikmi Potuliek všetkých druhov a preto sa veľmi teším, že vám môžem priniesť môj pohľad na ne. 

Podľa môjho názoru sú Potulky jednou z tých generačných kníh, ktoré keď moje deti uvidia po rokoch, tak si spomenú na svoje detstvo. A ja verím, že tieto knihy sa mi podarí zachovať aj pre ďalšie generácie.

Kniha je tvrdé leporelum, takže čo to vydrží :) Každé Potulky pozostávajú zo 16tich strán, kde sa na každej dvojstranne ocitnete na nejakom peknom mieste, ktoré sú súčasťou mesta. My sa entokrát budeme venovať Potulkám jarou.

 

Obsah knihy

Na prvej dvojstranne si môžete s deťmi pozrieť príbeh bytového domu, ako to v ňom vyzerá? Kto v ňom žije? A čo sa v ňom zvykne na jar diať? 

Ďalšia dvojstranna vám ponúka možnosť ponoriť sa do bádania statku za mestom. S deťmi sa môžete porozprávať aké zvieratká tam chovajú a aké stroje pracujú takto na jar na poli. 

Z okrajovej časti sa následne presúvate priamo do útrob uponáhľanej železničnej stanice. Čo všetko sa na takej vlakovej stanici nachádza? Kto práve pricestoval a kto sa rozhodol nastúpiť na vlak a opustiť mesto?

Za rohom stanice sa nachádza kultúrny dom, vedľa ktorého práve rastie nová materská škôlka. Kultúrny dom a aj stavba skrývajú taktiež zaujímavé príbehy a zistenia.

No a odtiaľto je už len skok do centra mesta, ktoré tvorí roztomilé námestie, ktoré síce pôsobi pokojným dojmom ale dejú sa tam veľké veci! Niekomu sa podarilo rozbiť okno priamo v kníhkupectve! A prišiel aj pán policajt! Kto to bol a čo sa to len mohlo stať?!

Z pekného a väčšinou kľudného námestia sa presuniete do rušného nákupného centra plného obchodov a hneď za ním sa nachádza park, kde si s našimi hlavnými postavami môžete oddýchnuť v obľúbenej kaviarni.

 

Postavy

Tak takéto skvelé miesta nájdete pri potulkách knihou :) Ale ako to býva aj v reálnom živote, mesto netvoria len miesta ale sú to hlavne práve ľudia čo v ňom žijú. Na Potulkách je skvelé to, že rozprávajú príbeh jednotlivých obyvateľov mestečka. Medzi hlavné postavy patria napríklad Oskar a Editka, Paula, Peter s jeho psíkom Labkou, pán policajt Karol ale aj mačičky Micka a Murko a mnoho ďalších obyvateľov tohto mestečka.

Na každej strane si môžete pozrieť časť príbehu jednotlivých hrdinov Potuliek. Deti si tak nenútené trénujú postreh a pamäť hľadaním jednotlivých postáv, slovnú zásobu opisovanim deja a taktiež logické myslenie spájaním súvislostí. 

V knihe Potulky Jarou si môžete porozprávať príbeh Tomáša, ktorý si našiel nových kamarátov a podaril sa im hneď jeden husársky kúsok. Môžete s deťmi spolu pátrať, kto hodil na zem banánovú šupku a čo všetko spôsobila? Komu utiekol psík a kam sa pri potulkách podarilo dostať Murkovi a Micke? Príbehov je v knihe naozaj veľa a aj preto sa ku knihe veľmi radi časom vraciame a objavujeme čo sme ešte neprepátrali.

Kniha je bez textu ale v tomto prípade naozaj nie je potrebný, obrázky a hlavný hrdinovia vás povedú svojimi životmi naozaj intuitívne a nenútene.

 

Ako ju radi čítajú naše deti?

So starším synom sme objavili čaro potuliek okolo jeho dvoch rokov, vtedy sa nám v podstate prvý krát dostali do ruky. A vyťahujeme ich stále, keď začína nové ročné obdobie. Pozorujeme, čo je, napr. teraz, pre jar typické, čo si ľudia obliekajú a čo sa deje v prírode. Syn miluje dávať všetky štyri ročné obdobia vedľa seba a sledovať ako sa mení krajina a ľudia počas roka. Aké vlaky prešli železničnou stanicou alebo ako sa mení strom vedľa bytového domu v priebehu roka.

Mladšia dcérka má ešte len rok a pol ale tiež si už našla svoje obľúbené postavy zvieracieho druhu :D ktoré rada na stránkach hľadá.

Ako som už spomínala vyššie, pre mňa sú Potulky jednou z vecí, ktoré by nemali chýbať v každej domácnosti a snažím sa o minimalizmus ale knihy zo série Potuliek sa určite posnažím odložiť aj ďalším generáciam ako jednu z mála vecí.

 

Knihu si môžete kúpiť napríklad TU




Inzeráty, ktoré sa Vám môžu páčiť







Sme prvá online požičovňa hračiek, hier, kníh a vecí pre deti, ktorá je dostupná pre všetkých. Na lokálnej úrovni prepájame tých, ktorí chcú hračku požičať, s každým, kto má o hračku záujem. Veríme, že týmto spôsobom prispejeme k šetreniu našej planéty a naše deti odbremeníme od zbytočností, ktorými sú denne obklopované. Zároveň dúfame, že vám umožníme rozvoj vašich detí s pomocou zmysluplných hračiek, hier a kníh.

V neposlednom rade vám ponúkame aj príjemnú možnosť šetrenia rodinného rozpočtu a privyrobenia si. Viac o nás si môžete prečítať kliknutím na nasledujúce odkazy

 

NÁŠ PRÍBEH AKO FUNGUJEME?




Prečo by sme si mali hračky navzájom požičiavať?

ŠETRENIE

Tým, že si hračku od niekoho požičiate, šetríte rodinný rozpočet. Za cenu jednej novej hračky, ktorá by stála nevyužitá v skrini, môžete mať aj päť ďalších. Požičané hračky môžu navyše lepšie uspokojiť aktuálne potreby vášho dieťata.

ZÁROBOK

Požičiavaním hračiek si môžete výrazne vylepšiť svoj rodinný rozpočet. Záleží len na vás, aké hračky, koľko a za akú sumu ponúknete. A ak si hračky požičiate, podporíte tým ešte aj ekonomiku na lokálnej úrovni.

EKOLÓGIA

Uprednostnením požičania pred kúpou novej hračky výrazne šetríte našu planétu. Znižujete odpad nielen z nevyužitých hračiek, ale aj z obalov nových hračiek. Opakované používanie vecí je tiež formou recyklácie.

ROZVOJ DIEŤAŤA

Požičiavaním hračiek rozvíjate svoje dieťa hneď vo viacerých smeroch. Okrem možnosti hrania sa s rôznymi hračkami dôležitými pre rôzne vývinové obdobia, zlepšujete svojim deťom emocionálnu inteligenciu a finančnú gramotnosť.



Vytvoriť bezplatný účet
©2021-2022 pozicovnahraciek.sk všetky práva vyhradené | o tento portál sa stará domarstudio.sk