Pokusy s deťmi: Miešanie farieb

Zverejnené: 10.01.2023 | Kristína Agabalenc

Dlhé zimné večery nás priviedli k tomu, že niet lepšieho času na pokusy ako práve teraz. :) A tak sme začali a toto je prvý z nich. :)

Ak vaše deti majú radi farby, miešanie, prelievanie, vytláčanie, maľovanie, otláčanie, určite si v celom procese nájdu niečo, čo ich zaujme.

Budete potrebovať:

6 pohárikov (zaváraninových alebo akýchkoľvek priehľadných. My sme mali z detských výživ.)

6 kusov kuchynských servítok

farby: modrá, žltá, červená (my sme použili temperové v kombinácii s potravinovými)

štetce alebo špajle na miešanie farieb

Poháriky je potrebné si rozložiť do kruhu a na striedačku ich naplniť vodou. Deti to dolievali z džbánika a tak sme precvičovali jemnú motoriku ale aj logické myslenie. :) Jeden prázdny, jeden plný. :)

Potom sme do plných pohárikov pridali farby a tu sme sa pekne porozprávali, aké základné farby poznáme a čo to vlastne znamená, že sú základné (a teda, že nemôžu vzniknúť zmiešaním iných farieb). Že ich to nalievanie vody, vytláčanie a miešanie farieb nesmierne bavilo asi nemusím ani písať. :)

Tu by som len upozornila, že modrú a žltú sa pokúste urobiť čo najsilnejšiu, my sme mali príliš silnú červenú a s tými menej sýtejšími nám neprichádzal požadovaný efekt a tak sme ešte za pochodu pridávali potravinárske farby (pre pochopenie :) - namiesto oranžovej nám vznikala svetločervená a namiesto fialovej tmavočervená :D )

Ďalším krokom bola príprava servítok, ktoré sme preložili na viackrát do tvaru obdlžníčkov, mne sa zdali pridlhé, tak som z nich kúsok odstrihla, ale naše poháriky boli z tých menších. Servítky sme vložili do pohárikov ako na foto nižšie a už sme len čakali.. a čakali.. a čakali.. :)

Čakanie však stálo za to :) Pokus si môžete urobiť večer a ráno nájsť výsledok, u nás to bolo cca 2 hodiny kým sme pokus finálne mohli vyhodnotiť. :) Ale počas tých dvoch hodín sme chodili pozorne sledovať čo sa to deje a ako sa to deje a aké farby nám vznikajú zmiešaním červenej a žltej, červenej a modrej a žltej a červenej. Až sme došli na to, že nám to pripomína dúhu. :)

A tak sme začali pátrať, koľko a aké farby má vlastne dúha? A ujo google nám dal odpoveď. Je ich 7 a to konkrétne červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, tmavomodrá (indigo) a fialová. Vlastne takmer všetky, ktoré sa nám podarilo zmiešať a ešte aj v podobnom poradí. :) A tak sme si povedali, že si z pásikov skúsime urobiť vlastnú dúhu. :)

No a potom došlo už k vlastnej tvorbe, ku ktorej vám prajem pevné nervy a krásny estetický zážitok. :D My sme sa pri nej naučili, že nie je nesprávne niečo vyliať ale po sebe neupratať. :))

Týmto pokusom sme sa inšpirovali na internete a naozaj ho odporúčame, na dve tri hodinky máte o zábavu postarané a rozvinú sa vám pri ňom krásne témy. Jedinej otázky čo som sa bála bola, že ako vzniká dúha :) nakoľko odpovede čo mi ujo google narýchlo poskytol by som neviem ako tlmočila do detského chápania. Otázka ale našťastie nepadla.

Padla nám ale otázka, čo je to vlastne hmla? Počas zahmlených Vianoc. :)) A o tom bude náš ďalší pokus na ktorý sa chystáme a nájdete ho na našom blogu. :)

Články, ktoré sa Vám môžu páčiť

Recenzia: S. Roncagliová - Mne na tom záleží!

Vedeli ste, že kým prejdete sto metrov na pláži, nájdete na zemi 34 kusov jednorazového riadu a 45 plastových fliaš?

A koľko mikroténových vrecúšok použije každý z nás za jeden rok? Je to okolo tristo!

My sme tušili, že nie všetko je s kostolným poriadkom, ale ako to naozaj je, nám potvrdila táto krásne ilustrovaná knižka s výstižným názvom Mne na tom záleží.

Kniha je určená pre čitateľov od šesť rokov, ale z osobnej skúsenosti môžem povedať, źe si v nej nájdu svoje aj mladšie ročníky.

V knihe je osem kapitol s témami: odpad, papier, voda, zvieratká, elektromagnetický smog, elektrina, plast a doprava. Na začiatku každej kapitoly sú uvedené dva príklady správania sa. Správny a nesprávny. Kde sa s dieťatkom môžete porozprávať, ktorý z nich sa správa ako „hrdina”.

V každej knihe sa nachádza aj milá maska, ktorá je symbolom malého hrdinu, čo sa rozhodol ochraňovať našu planétu a životné prostredie, v ktorom žije. Musím pochváliť tento nápad, lebo najprv syna zaujala práve maska a až potom objavil aj čaro tejto knihy.

A bola som veľmi milo prekvapená, koľkým veciam môj 3,5 ročný syn už rozumie a ako pekne sa nám pri jednotlivých obrázkoch rozvinula diskusia. „Mama a prečo nie je dobré, keď svieti veľa svetla?A prečo je lepšie chodiť peši ako autom?A prečo existuje plastový príbor?” Veru, som sa aj trošku sama zapotila pri odpovedaní, ale veľmi ma potešilo, že syna téma zaujala, nakoľko ekológia, recyklácia a ochrana životného prostredia je nám blízka aj doma, aj v našej požičovni.

Okrem obrázkov správneho a nesprávneho správania sa, nájdete v každej kapitole text so zaujímavosťami na danú tému a tip na tvorivú aktivitu s deťmi. Všetky kapitoly dopĺňajú krásne ilustrácie situácií z každodenného života.

Knihu Mne na tom záleží odporúčam všetkým, ktorým nie je ľahostajné ich životné prostredie a ktorí chcú viesť svoje deti k vedomému správaniu sa k prírode. Všetkým, ktorí majú (ale aj tým, čo by chceli mať) ekologické cítenie a uvedomujú si vážnosť problémov, ktoré naša doba prináša. Vďaka knihám ako je táto, je nádej, že ďalšie generácie sa budú k svojmu okoliu správať zodpovednejšie a uvedomia si, že jediný spôsob ako napraviť katastrofu, ktorú im zanechali ich predchodcovia, je začať sám od seba.

Umenie s deťmi: Od Fidlibuma k Pollockovi

Máte aj vy dieťa ktoré je neoblomné, vytrvalé? Ja mám. Môžem povedať, že nie vždy ma to poteší. Hlavne vtedy nie, keď si malý objaviteľ dupe nôžkou a ja potrebujem vyriešiť v ten moment niečo „dospelácky“ dôležité.

Bolo tak tomu aj jednu júnovú nedeľu. Malý objaviteľ už druhý deň prosil slovne, aj neslovne o pokus zo vzdelávacej relácie Fi...um. Išlo o vytvorenie pravidelnej špirály za pomoci fľaše, farby. Pokus to nebol náročný, no... však čítajte. :)

Poznáte to, nedeľa. Nedeľný obed, potom možno uspávanie detí a vymýšľanie kam dnes pôjdeme na výlet. STOP! STOP! STOP! Zaznelo mi zrazu v hlave, zastavila sa a nadýchla. Haló, veď o nič nejde. Pár minútové tvorenie. A tak sme šli na to! S pomocníkmi sme sa rozhodli tento pokus vyskúšať von. Zdalo sa mi to bezpečnejšie nakoľko zavesená fľaša s farbou na špagáte rada robí neporiadok. :)

Do pár krátkych minút sme mali všetko nachystané. Vybrali sme si krásne miestečko na záhrade. Keďže tráva na ktorej sme tvorili sa neskôr použije ako krmivo, rozhodla som sa ju prekryť igelitom. Fúkal vetrík a náš igelit začal ožívať, hoci sme ho ukotvili dvoma drevenými stojkami. A tak aby sa malým objaviteľom neplietli nožičky do poletujúceho igelitu, pridali sme naň aj staré tehly ktoré sa na nás usmievali v tráve. :)

Hotovo podklad a ošetrené prostredie sme zvládli. Hurááá. Ide sa na ďalšiu fázu. Fľašu bolo potrebné zavesiť na nejakú latu, tyč, metlu. Ja som použila tyč od detského stanu. Upevnila som ju na dve stojky špagátikom. Potom sme do fľaše vyvŕtali dieru... teda dierisko. Našli sme starý klinec ktorý bol ale kameňom úrazu v neskoršej fáze pokusu. Po vyvŕtaní diery do vrchnáčika fľaše sme odstrihli dno fľaše. „Tu sa bude liať farba“ oznámil malý objaviteľ. A ja som ho počúvala, veď on najlepšie poznal postup. Farbu som vybrala akrilovú. Bol to taký pozostatok a trochu som ju zriedila s vodou. Pod fľašu sme umiestnili výkres, najväčší aký sme doma našli – A3. Samozrejme vetrík sa hral aj s výkresom, no na nás sa znova usmiali staré dobré tehly. Do fľaše sme sa s pomocníkmi po dohode rozhodli vliať najskôr jednu farbu. Ako sme ju liali prekvapilo nás, že farba sa vylieva rýchlo a vôbec sa to na špirálu zo známej relácie nepodobá. Bola možno riedka, alebo hustá alebo za to môže ten klinec. Ktovie. Paradoxne môj objaviteľ si toho ani nevšimol. Bol pohltený do tajov stekania farby a vytláčal všetky jej pozostatky ako o dušu. Potom sme sa rozhodli že náš pokus sa asi nezdaril vďaka hustej farbe... a pridali sme ešte viac vody. Teraz na rad prišla asistentka a stláčala tubu s druhou farbou. Farba sa liala rýchlejšie, no stopa po špirále nie a nie sa objaviť. Nevadí, obdivovali sme zlievanie a miešanie farieb.

Mňa v tomto procese napadlo použiť staré výtvarné pokusy mojich detí a z tej masy farby ktorá vznikla spraviť odtlačok. Pretvoriť tak expresívne vyjadrenie maľby do grafickej podoby. Deti si vybrali valčeky (v tomto prípade grafické) priložili na pofŕkaný výkres ich kresby a prechádzali valčekom. Tu sa začala skutočná zábava. Výkres hladkali, búchali po ňom. A keď som pripínala na sušiak prvé odtlačky oni si už veselo užívali hru s farbou. Za pomoci valčeka roztierali farbu na všetky strany. Tá skončila na ich nohách, igelite aj mimo. A do pôvodného výkresu vyrobili dieru a nazvali ju zrkadlom. Samozrejme ich super dielo Zrkadlo som včas zachránila a povesila k ostatným. No oni ešte naďalej roztierali farbu po všetkom, čo ich napadlo. Keď sa toho nabažili, dohodli sme sa že si poumývajú pracovné nástroje. A samozrejme to urobili s veľkou chuťou. Veď voda láka každé malé dieťa. Takto som zabila dve muchy ... deti boli ponorené do zmysluplnej činnosti, nevedeli ako a podieľali sa na upratovaní prostredia po tvorení. Ja som vedľa ich umývacieho času stihla poupratovať stavbárske pomôcky ktoré nám veľmi poslúžili.:) Užili sme si to na koniec všetci. Deti skúmali miešanie farieb, naučili sa nové slovo po anglicky – dripping / liatie /, spoznali že takto nejak maľoval aj ujo Pollock a hlavne že keď sa niečo čo si naplánujeme nepodarí nie je to koniec sveta. Je to začiatok nových možností. A tak tvoria všetci umelci.

Mne po dlhom čase dobre padlo sa konečne zas ponoriť do tajov tvorby. Prestať riešiť prečo nie, a otočiť to na: prečo nie? Nadýchnuť sa a spomaliť, užiť si čas spolu, odovzdať, sprevádzať. Hlavne byť prítomná tu a teraz.

Pre predplatiteľov časopisu Rok s dieťaťom som spracovala postup ako tvoriť na tému dripping – Jackson Pollock. Nájdete tam jednoduchý návod, obrazovú prílohu, niečo málo o Jacksonovi Pollockovi pre malé deti. Čo sa dá alebo kde sa dajú takéto dielka použiť. Ako s výsledkom pracovať ďalej.