Pokus: Sóda bikarbóna a ocot

Zverejnené: 12.01.2023 | Kristína Agabalenc

Využívate sódu bikarbónu alebo ocot pri upratovaní? Ja vcelku často. :) Túto búrlivú reakciu ktorá vzniká medzi octom a sódou bikarbónou som sa rozhodla priniesť hravou formou aj deťom. Pokusom ma inšpirovala pani učiteľka Sonička Nemečkay, s ktorou spolupracujeme v rámci projektu Rok s dieťaťom.

Pokus sme robili ešte minulý rok v období Valentína a tak sme ho aj pomenovali: Valentínsky dezert. :)

Čo budete potrebovať:

obal z jogurtu (malého),

sódu bikarbónu,

vodu,

farby (temperove alebo potravinárske),

špajdlu,

ocot,

pipetu alebo striekačku.

Postup je veľmi jednoduchý a vtedy trojročáka to veľmi bavilo. Ako prvé si pripravíme prázdny kelímok od jogurtu alebo termixu. Do 3/4 doň nasypeme sódu bikarbónu. Následne si vytlačíme farbu (môžete použiť dve farby ak si popri tom chcete vyskúšať miešanie farieb).

Vodu nalejeme až po okraj a opatrne položíme do mrazničky. Necháme poriadne zamrznúť. Najlepšie cez noc.

Ráno náš dezert vyberieme, opatrne pobúchame a vyklopíme na vodorovnú plochu (napr. tanierik).

Pripravíme si ocot ktorý zohrejeme v kanvici a pomocou pipety alebo striekačky nanášame ocot na dezert.

Vidíte čo sa stalo?

Môžete tiež z "dezertu" odkrajovať a pridávať do octu, malý to nazval sopkou.:)

Ak nám kúsok dezertu zostane môžeme si zobrať papier a štetec a namaľovať si obrázok podľa vlastnej predstavy a fantázie. :)

Články, ktoré sa Vám môžu páčiť

Tip na online semináre od montemama.sk

Pamätám si, ako by to bolo včera, keď som čakala svojho prvorodeného a Natália mi nadšene opisovala absolvované kurzy a princípy Montessori pedagogiky. Nemohla som sa dočkať, kedy si ich vyskúšam sama a veru ma tak pohltili, že som ich absolvovala tuším všetky.

Kurzy viedla skúsená lektorka Marcela Gregorovičová a jej prístup bol profesionálny, ľudský ale najmä v praxi ľahko použiteľný. Z môjho pohľadu to je človek, pre ktorého je práca poslaním a je radosť ju sledovať.

Priznám sa, pri druhej dcérke už toľko času na realizáciu vlastných aktivít mimo domácnosť a odchodov z domu neostávalo a preto som sa nesmierne potešila, keď sa možnosť absolvovať kurz preniesla aj do online sveta.

Montemama.sk v sekcii kurzy ponúka možnosť týchto seminárov:

Ako na hranice

V tomto kurze sa dozviete prečo sú hranice potrebné, ako ich správne nastaviť a kedy je vhodné ich posúvať. Pri zakúpení semináru dostane vopred poznámky o témach, ktoré sa budú preberať a a ako bonus tiež praktický ťaháčik kde sú zhrnuté efektívne formy komunikácie. Seminár trvá hodinku a pol a jeskvelé, že sa k záznamu viete kedykoľvek vrátiť.

Ako na to? 0-3 roky

V tomto seminári sa dozviete o dôležitých veciach a míľnikoch ktoré sa udejú v prvých troch rokoch života. Dozviete sa ako vyberať vhodné hračky, pripraviť domácnosť a iné tipy ako poporiť dieťa k samostatnosti a tým aj k jeho spokojnosti. K semináru dostanete taktiež poznámky, trvá 2,5 hodiny a tiež si ho viete pozrieť aj s odstupom času.

Ja sa s vami nesmierne rada delím o moju pozitívnu skúsenosť z tých seminárov, počas ktorých som mala veľa AHA momentov a vďaka ktorým sme si s deťmi naozaj uľahčili spoločné fungovanie a naučili sa mnoho zaujímavého. A preto ak nie ste z Bratislavy alebo vám situácia nedovoľuje zúčastniť sa kurzov osobne, určite využite túto príležitosť vďaka ktorej budete ešte lepšie rozumieť jazyku vašich detí, vedieť im pripraviť pripravné prostredie a tak prirodzene napĺňať ich potenciál.

Semináre si môžete zakúpiť TU

Tip na výlet: Park oddychu Inspiro v Ivanke pri Dunaji

Článok o tom ako sa aj cesta do kaviarne s detským kútikom môže stať naozajstným dobrodružstvom. :D

Určite to poznáte - vy, kamoška, jej deti, vaše deti a spontánny nápad - poďme deťom urobiť výlet vlakom. Kam? Nie niekam ďaleko. Malý bude mať narodky. Vždy som chcela ísť do Inspira v Ivanke pri Dunaji. Ok, poďme. Poďme. A veru sme šli. :D

A tak sme sa teda všetci plný očakávaní stretli v osudný deň na Hlavnej stanici v Bratislave. Dve mamy, 4 deti a kočík sa vybrali cestou slovenskými vlakmi tri zastávky. :D A teda, tie tri zastávky im nahradili minimálne 2 hodky vo fitku. :D

Tréning začal hneď na stanici, keď jedna z nás musela odbehnúť ešte na wc a tá druhá ostala na tie štyri deti sama. Nebudem vám klamať, potila sa už len pri predstave že sa všetky rozbehnú iným smerom a v duchu ďakovala, že aspoň to jedno je ešte v kočíku. Aj keď o pár minút už za ten kočík tak ďakovať nebude. :D Ale teda ako tam tak stála s tými štyroma deťmi v tichej modlitbe aby sa držali pokope, jednému, tomu najmladšiemu chodiacemu začala chýbať mamina a rozbehla sa (a verte mi, tie deti majú neuveriteľné zrýchlenie :D) smerom ku schodom. Adrenalín začal stúpať, čo robiť? Nechať tri deti osamote? Nechať utekať jedno dieťa? Mozog vyhodnotil, že sa ide zachrániť to utekajúce dieťa, ktoré ale veľké nadšenie z tejto záchrannej akcie nezdieľalo. Pohľady okoloidúcich a vety tipu veď maminka ti nechce zle nepomáhali ani malej ani veľkej. :D Situácia s rýchlym útekom sa zopakovala asi ešte dvakrát ale potom sme už uzreli svetlo na konci tunela a to v podobe maminy. :D Tá druhá, čakajúca s deťmi si teda vydýchla, aplikovala istú dávku deodorantu a výlet mohol pokračovať. :D

Presun na nástupište prebehol celkom rýchlo a bez nejakých komplikácii, všetci sme ocenili, že sa na hlavnej stanici v 21 storočí nachádzajú také vymoženosti ako výťah. Čo sa však 21vému storočiu nepodobalo bol vlak, ktorý nás čakal na nástupišti. Áno, áno, presne tak, cestovali sme dve mamy, 4 deti a kočík tri zastávky starým veľkým trojschodovým vlakom do ktorého má problém nastúpiť jeden dospelý a nie ešte takáto divoká zostava ako sme boli my. Týmto ďakujeme pani sprievodkyni za veľkú ochotu, že nám pomohla s nákladom a o približne 10 minút aj s výkladom. Bola to celkom logická hádanka, kto pôjde hore, kto bude dole a ktoré deti sa budú nakladať a vykladať ako prvé. U koho hrozí možnosť úteku a objavovania okolia viac a popravde, bol to taký stres, aj s tou batožinou, čo je k štyrom deťom potrebná, aj s tým kočíkom, že už si nepamätám, ako presne sme to vyriešili. :D Každopádne sme nastúpili a aj vystúpili.

Cestu vlakom si deti užili, my sme predychávali a usmievali sa pri debatkách čerstvo štvorročného a takmer päťročnej. Po adrenalínovom vystúpení sme sa potešili, že Park oddychu Inspiro je nadohľad a v podstate stačí obísť železničnú stanicu a prejsť cez parkovisko a dostanete sa k bráničke, ktorá vás prenesie do príjemného prostredia, kde si poviete, že všetky tie peripetie stáli za to. A tak sa tešili dospelé ale aj deti a hneď utekali testovať preliezky, pieskovisko a odrážadla, ktoré sa nachádzajú vo vonkajšom areáli.

Asi po hodinke sme sa presunuli do vnútra, kde sme našli veľkú šmýkľavku, trampolíni a preliezky s množstvom guličiek, kde sa naše deti vyhrali asi najviac. Pre nás to bol mierny adrenalín nakoľko sa lozilo, šmýkalo, skákalo a preliezalo ale deti to zvládli perfektne a mali naozaj skvelú zábavu. Keď prišiel čas parminutového oddychu, dali sme si výborný vývar, cestoviny, pizzu a koláčik, bolo naozaj z čoho vyberať a aj obsluha bola skvelá a veľmi milá.

Po obede sa deti presunuli do veľkého vnútorného detského kútika, kde si našli svoje všetky 4 deti vo veku 1 až 5 rokov. Najväčší úspech mal čln uprostred, kde sa všetci štyria hrali na kapitánov a teda prišiel rad aj na nás a my sme si v kľude vypili kávu a tuším sa nám darilo viesť aj zmysluplný dialóg v priebehu asi 20 minút. Dlho budem na tento zážitok spomínať. :D

Pred odchodom sme si ešte pozreli vtáčiky, čo mali v exteriéry, zbalili veci (samozrejme táto odchodová akcia trvala asi 30 minút :D ) a vybrali sa smerom na vlakovú zastávku. Tam sme ostali nemilo prekvapené, že náš vlak bude meškať asi 15 minút. Z 15tich to narástlo na 50. Dlhých 50 minút s unavenými deťmi a vyčerpanými matkami. Viete si to prestaviť? Nechcite. :D Ale prežili sme. Síce sme sa asi všetci cítili ako ten starý vlak neborák, ktorý si nás prišiel vyzdvihnúť a my sme opäť sme nakladali a vykladali a ľudia dookola pomáhali. Ale štastne sme dorazli späť a musíme povedať, že deťom sa výlet naozaj páčil a nesmierne si to užili.

A my dve tiež, veď čo by človek neurobil pre tie malé stvorenia. Ak by bol vlak bezbariérový a nemeškal by, radila by som to do kategórie dokonalý výlet. Takto by som to zhodnila, že bolo to skvelé, ale nabudúce autom. :) A že si to nabudúce určite urobíme, či sa týka Inspira, nemáme čo vytknúť, odporúčame všetkými desiatimi a veríme, že sa nám tam toto leto podarí urobiť minimálne aspoň jeden výletný deň.

Recenzia: Súrodenci spolupracujú

Súrodenci spolupracujú je úplne nová krásna kniha od autorky Martiny Gajdošovej a ilustrátorky Tiny Minorovej.

Ako samotný názov napovedá je o súrodeneckých vzťahoch. V tomto prípade ide o dvojičky Grétku a Gregora. Tak ako všetci súrodenci na svete sa aj Gregor a Grétka dostávajú do rôznych situácií kedy rýchlo dôjde ku konfliktu :) Či už je to klasická hádka o hračku alebo o to kam sa pôjde na výlet ale aj o to, kto zhasne svetlo v izbe pred spaním :)

Kniha má formát leporela (čo je super, keby sa o ňu chceli nejakí súrodenci pobiť). Na každej strane je jeden krátky príbeh, situácia v ktorej už došlo alebo môže dôjsť k hádke o nejakú vec. Príbeh vždy končí vyriešením situácie tak, aby boli všetky zainteresované strany spokojné. Ideálne bez fyzického napadnutia :D

Na začiatku s riešením konfliktov pomáhajú mama s otcom, neskôr sa už deti snažia nájsť riešenie samé. Či sa im to podarí alebo nepodarí už neprezdradím :D

Úplne na konci nájdete aj odporúčanie ako s knihou pracovať ak práve doma máte súrodenecké konfliktné obdobie. Nájdete tu aj modelové situácie na ktorých si staršie deti môžu vyskúšať ako by sa v danej situácii dalo reagovať pokojne a k spokojnosti všetkých strán. Tieto modelové situácie veľmi oceňujem, pretože dieťa má možnosť zamyslieť sa nad situáciou bez osobnej angažovanosti :D To znamená, že v kľude a v bezpečnom prostredí sa môže s nami rodičmi o situáciách porozprávať a premýšľať a vymýšľať ako by to Grétka s Gregorom mohli vyriešiť. Bez toho, že by bolo v situácii priamo emočne zapojené.

Nám sa kniha všetkým veľmi páčila. Zaradila sa do zoznamu mála kníh, ktoré deti čítali viac krát po sebe. Konkuruje jej už iba Barborka a Ela a vianočné svetlo :D

Staršiu modelové situácie veľmi zaujali a pomerne dlho sme sa o nich aj rozprávali. Pri každom čítaní sme si ich museli prejsť a niekoľkokrát bolo vidieť, že nad nimi rozmýšľa aj v “tichých chvíľkach”, pretože len tak z nenazdajky niektorú situáciu spomenula.

Kniha má využitie aj v praktickom živote :D Netrvalo dlho po prvom prečítaní, kedy sa moje baby dostali do konfliktu o hračku. Hneď som využila vplyv knihy a spomenula som staršej (4,5 roka), čo by v tomto prípade asi urobila Grétka s Gregorom. Tá sa po chvíľke zastavila a premýšľala a aj našla riešenie. Mladšia (2,5 ročná) sa popravde ešte až tak veľmi nezamýšľala, využila chvíľku kým sa zamýšľala staršia a pohrala sa s hračkou :D Ale o to srdečnejšie akceptovala návrh staršej, že sa o hračku budú striedať po nejakom čase.

A bolo po konflikte :) (na chvíľu) :D

Inzeráty, ktoré sa Vám môžu páčiť

Prečo by sme si mali hračky navzájom požičiavať?

ŠETRENIE

Tým, že si hračku od niekoho požičiate, šetríte rodinný rozpočet. Za cenu jednej novej hračky, ktorá by stála nevyužitá v skrini, môžete mať aj päť ďalších. Požičané hračky môžu navyše lepšie uspokojiť aktuálne potreby vášho dieťata.

ZÁROBOK

Požičiavaním hračiek si môžete výrazne vylepšiť svoj rodinný rozpočet. Záleží len na vás, aké hračky, koľko a za akú sumu ponúknete. A ak si hračky požičiate, podporíte tým ešte aj ekonomiku na lokálnej úrovni.

EKOLÓGIA

Uprednostnením požičania pred kúpou novej hračky výrazne šetríte našu planétu. Znižujete odpad nielen z nevyužitých hračiek, ale aj z obalov nových hračiek. Opakované používanie vecí je tiež formou recyklácie.

ROZVOJ DIEŤAŤA

Požičiavaním hračiek rozvíjate svoje dieťa hneď vo viacerých smeroch. Okrem možnosti hrania sa s rôznymi hračkami dôležitými pre rôzne vývinové obdobia, zlepšujete svojim deťom emocionálnu inteligenciu a finančnú gramotnosť.

Vytvoriť bezplatný účet