Pokus: Sóda bikarbóna a ocot | Požičovňa hračiek
Prihlásiť sa    Vytvoriť účet

Pokus: Sóda bikarbóna a ocot

Zverejnené: 12.01.2023 | Kristína Agabalenc

Využívate sódu bikarbónu alebo ocot pri upratovaní? Ja vcelku často. :) Túto búrlivú reakciu ktorá vzniká medzi octom a sódou bikarbónou som sa rozhodla priniesť hravou formou aj deťom. Pokusom ma inšpirovala pani učiteľka Sonička Nemečkay, s ktorou spolupracujeme v rámci projektu Rok s dieťaťom.
Pokus sme robili ešte minulý rok v období Valentína a tak sme ho aj pomenovali: Valentínsky dezert. :)
 
Čo budete potrebovať:
obal z jogurtu (malého),
sódu bikarbónu,
vodu,
farby (temperove alebo potravinárske),
špajdlu,
ocot,
pipetu alebo striekačku.
 
Postup je veľmi jednoduchý a vtedy trojročáka to veľmi bavilo. Ako prvé si pripravíme prázdny kelímok od jogurtu alebo termixu. Do 3/4 doň nasypeme sódu bikarbónu.  Následne si vytlačíme farbu (môžete použiť dve farby ak si popri tom chcete vyskúšať miešanie farieb).
 
Vodu nalejeme až po okraj a opatrne položíme do mrazničky. Necháme poriadne zamrznúť. Najlepšie cez noc.
 
Ráno náš dezert vyberieme, opatrne pobúchame a vyklopíme na vodorovnú plochu (napr. tanierik).
 
 
Pripravíme si ocot ktorý zohrejeme v kanvici a pomocou pipety alebo striekačky nanášame ocot na dezert.
 
Vidíte čo sa stalo? 
 
 
Môžete tiež z "dezertu" odkrajovať a pridávať do octu, malý to nazval sopkou.:)
 
 
Ak nám kúsok dezertu zostane môžeme si zobrať papier a štetec a namaľovať si obrázok podľa vlastnej predstavy a fantázie. :)
 

Články, ktoré sa Vám môžu páčiť

Umenie s deťmi: Modrá je dobrá... Yves Klein

Modrá je dobrá...
Začiatok septembra nám všetkým dáva zabrať. Na pleciach začíname nosiť jesennú náladu. Stres zo školy, v práci je toho akosi veľa, doma nič nestíhame. Pod kožu sa vkráda strach, obavy. Taká jesenná emocionálna hmla. U nás tí najmenší šli prvýkrát do škôlky. Samozrejme najväčšie obavy z toho som mala asi len ja. Potvrdilo sa mi že deťom mám dôverovať, nechať ich kráčať vlastnou cestou a počúvať. Ako tak sme sa vnorili do stereotypu povinností, keď sa na nás prilepil kamarát soplík. Je neodbytný a drží sa nás zubami, nechtami. No s úsmevom a bylinkami mu úspešne čelíme. Asi mi dáte mnohí za pravdu, že v čase choroby je priam nadpozemské deti udržať v kľude. Tu mi vždy pomáha niečo vyrábať, maľovať alebo len tak sa hrať v senzorickom kútiku.
 
A tak som im a samozrejme aj pre vás pripravila tvorenie v duchu Yvesa Kleina. Yves bol francúzsky maliar ktorý vymyslel svoju vlastnú farbu. Pomenoval ju príznačne IKB - International Klein Blue.
 
Najskôr sme si pripravili prostredie. My sme zvyknutý tvoriť na zemi ale niekto to má rád za stolom. Tvorte vždy tak ako vám je to najpohodlnejšie a najlepšie. Obklopte sa niečím príjemným (sviečka, obľúbené hračky, vankúšik,...). Táto jednoduchá aktivita nie je náročná na upratovanie. Prípadné fŕkance môže zachrániť gumený obrus alebo temperová farba. Tempera sa ľahko umýva a aj dostáva zo šiat dole. Nevýhodou je len jej menšia sýtosť. Ale na tvorenie s deťmi ju vrelo odporúčam. Naším cieľom bolo vytvoriť vlastnú originálnu farbu tak ako ujo Yves. Postup bol jednoduchý. Na tvorbu vlastnej farby sme použili všetky základné farby okrem čiernej. V práci s deťmi, ktoré majú menej ako 6 rokov nepoužívam čiernu. Čierna láka a tak sa môže stať že budete mať razom všade a všetko čierne.
 
Takže budeme potrebovať:
• výkresy, plátno alebo kartón
• akrilovú, temperovú farbu
• štetce, valček
• nádobky na miešanie farieb
• výstrižky písmen z časopisov
 
Po úvodnom predstavení práce Yvesa Kleina sme sa rozhodli si namiešať vlastnú farbu. Fantázii sa medze nekladú, a tak je fajn nechať svoje dieťa objavovať. Miešať a zmiešavať aj keď sa nám jeho farba nepáči. Po namiešaní sme našou novou farbou natreli tvrdené podložky. Vymysleli sme až štyri druhy farieb. Dôležité je aby tak ako ujo Yves aj naši malý umelci pomenovali svoju farbu - dielo. Nám vznikla farba s názvom SLIMÁK a MAMINKA. No, každému čo je najbližšie, najmilšie. Úloha pomenovať to čo dieťa vytvorí aj keď to nie je konkrétne zobrazenie, je pre tak malého človiečika neskutočnou výzvou. Deti sú v myslení konkrétne, a práve v tejto aktivite majú možnosť naučiť sa spojiť niečo abstraktné s konkrétnym. Je to výzva. Ozaj zamýšľali ste sa niekedy prečo umelci dávajú svojim výtvorom mená, názvy? Čo tým sledujú? Kam nás chcú nasmerovať? A vlastne prečo? Verím že sa trochu nad tým zamyslíte a možno spolu s deťmi na niečo prídete. :)
 
 
Na záver sa môžete s malými umelcami o ich farbách porozprávať. Čo cítili, ako sa im pracovalo? Ktorú skutočnú farbu majú najradšej? Ak ich chcete naučiť niečo anglicky, je tu priestor aj na to. Veď už v názve diela pána Yvesa je jedna - BLUE. Môj syn teraz fičí na anglickej pesničke What is colours.... skúste im ju pustiť do pozadia. Možno sa chytia tak ako my.
 
Mám tu ešte jeden typ. K dielu sa môžete vrátiť po zaschnutí. Vystrihnite spolu písmenká podľa názvu vášho diela z časopisu. Dolepte ich na obraz. Takto vám vznikne zaujímavá koláž. Bude vám navždy pripomínať váš spoločný čas s deťmi. Potom už len zavesiť na stenu. Do tvorenia. :)
 
PS: Pre predplatiteľov online časopisu Rok s dieťaťom som si pripravila PDF súbor s podrobným návodom, trojzložkovými kartičkami a jednou tvorivou aktivitou naviac. Dúfam že sa vám bude páčiť.

Požičiavanie a minimalizmus

Minimalizmus je pre mňa jedna krásna myšlienka, smer. Ale ako sa ním zaoberám, uvedomujem si, že pre každého znamená niečo iné. Pre niekoho to je vytriedený šatník, pre iného minimum doplnkov v byte a pre niekoho to je životný štýl vo všetkých oblastiach domácnosť, vzťahy, voľný čas. Ja osobne mám rada minimalizmus skĺbený s ekológiou a kvalitou. 

Tento článok ale venujem minimalizmu v detských izbách. Pri zamyslení sa, ako by ten minimalizmus v detskej izbe mal vyzerať, som sa v predstavách vrátila do mojej detskej izby z 90-tych rokov. Čo si tak najviac pamätám, boli dve poličky kníh, ktoré som mala prečítané spredu aj zozadu. Viac kníh ale ani nebolo treba, nakoľko návšteva knižnice bola samozrejmá záležitosť. A ďalej sa mi pri tejto predstave vynorila spomienka na moje dve Barbie a jedného Kena, lego, z ktorého sme stavali domčeky, parkoviská, hradby a kadečo, čo nám fantázia zavelila. Pamätám si aj malý domček, do ktorého sa mi zmestili postavičky z Kinder vajíčok. Nebol to síce dom pre Barbie, ale s týmto minidomčekom som sa vyhrala dlhé roky. Žili v ňom rodinky krokodílov, ale aj žralokov, či levov (určite si pamätáte nesmrteľné série Kinder vajíčok 90-tych rokov). Samozrejme, mali sme toho viac   kocky, tatrovku, pár plyšákov a iné hračky. Ale všetko sa nám zmestilo na poličky, nemali sme preplnené skrine a plastové boxy hračiek od výmyslu sveta. A ja si teda myslím, že nám to úplne stačilo.

Keď som sa rozprávala na túto tému s mojou babkou, tak tá zažila totálny minimalizmus, ktorý si v dnešnej dobe asi ani nevieme predstaviť. Spomenula si, že mali loptu, nožík rybku”, s ktorým hrávali nejaké hry a zvyšky plátna od krajčírky, z ktorých si vyrábali handrové babíky a postieľky im robili z lopúchov. To bolo všetko, na čo si spomenula zo svojho destva. Presne 3 hračky, neuveriteľné.

Čo sa týka detskej izby mojich detí, musím povedať, že je všetko, len nie minimalistická. Človek chce deťom dopriať, aby mali všetky tie super truper” rozvojové hračky, ale potom o nich celé dni zakopáva, prekladá ich, hľadá im miesto, nakoľko taká hračka (ak je ich veľmi veľa) zaujíma dieťa maximálne týždeň. A aj to bola jedna z vecí, ktorá nás priviedla k myšlienke požičiavania hračiek.

Ako to urobiť tak, aby deti mali hračky dostupné počas svojho senzitívneho obdobia, ale neostávali potom zaberať miesto a zavadzať na poličke? Sme si vedomé, že každá detská izba skrýva nejaké poklady, ktoré by mohli byť zaujímavé pre iné deti bez nutnosti túto danú vec vlastniť na dlhý čas. Ako taká kniha z knižnice. Človek si ju prečíta a vráti. A tak sme sa rozhodli zrealizovať projekt a vrátiť minimalizmus do detských izieb. Ako sa hovorí, vlk bude sýty, aj koza celá. Ak si hračky začneme požičiavať, dieťatku bude úplne stačiť pár stálych hračiek a ostatné trendové vychytávky alebo hračky na jednotlivé senzitívne obdobia si na určitý čas môžete požičať od mamičky zo susednej ulice alebo z overenej požičovne vo vašom okolí.

Najlepšie riešenia sú vždy tie najjednoduchšie, už to len vysvetliť starým rodičom a ostatným príbuzným, že dieťa nemusí mať každú hračku, ktorú uvidia v obchode a  lepšie by bolo zamerať sa na kvalitu ako na kvantitu. Naša stránka Požičovňa hračiek tak určite ponúka skvelé riešenie pre všetkých minimalistov. Pre ľudí, ktorí sa už nemôžu dívať na zahltenú detskú izbu (a aj detskú pozornosť...), ktorí chcú dieťaťu dopriať priestor, ale sa zároveň snažia neodprieť im vhodné hračky počas ich jednotlivých senzitívnych období.

A čo to tie senzitívne obdobia sú, si môžete prečítať aj v tomto článku: https://eduworld.sk/cd/danka-lacikova/7605/senzitivne-obdobia-dietata-ako-ich-mozete-rozpoznat-a-akymi-aktivitami-podporit

Umenie s deťmi: Man Ray - maľovanie svetlom

Možno mi dáte za pravdu že toto zimné obdobie je ideálne na načerpanie novej sily a vytvárania si pohodového večera. Ako dieťa som rada pozorovala večerné, mihotajúce svetielka. Skúmala som pri pohľade na mesto jeho život. Život osvetlených ulíc, okien. Svetlo ma fascinovalo. Myslím, že každé dieťa je uchvátené touto hrou. Je to niečo čarovné, niečo čo stojí za preskúmanie. Možno je to tmou ktorá prichádza skôr, alebo azda nostalgiou za Vianocami že nás svetielka vedia tak pohltiť.

Ako by ste zachytili čaro svetla vy? Ja fotografiou. :)

Fotografia je úžasný prostriedok pre tvorbu. Okrem toho že vzniknuté obrázky môžete použiť na dokumentáciu, dá sa s ňou experimentovať. Môžete ju využiť pri koláži, procesnom umení alebo si vyrobiť hoc len vision board. Ako už iste tušíte v dnešnom článku sa budeme venovať fotografii. Ukážeme si tzv. light painting, čo je maľba svetlom ktorá má neskutočne veľa odtieňov. Pozrieme sa na jej priekopníka v umení Man Raya. Pohodlne sa usaďte, zapáľte sviečku a skúste sa inšpirovať.

Čo budete potrebovať:

  • deti :)
  • tmu
  • mobil
  • bodové svetlo, baterka
  • dobrú náladu

Pripravíme si prostredie. Priestor v ktorom budete musí byť čierno čierny. :) Takže zhasnúť svetlá, zatemniť, vyjsť von!

Na začiatok si niečo povieme o Man Rayovi ktorý bol prvý umelec maľby svetlom. Experimentoval v jednej z jeho fotografických sérií s touto technikou. Neskôr prišli ďalší a ďalší. Ako motiváciu si môžete ukázať pár jeho fotografií, kde využíval túto techniku. Stačí zadať do vyhľadávača Man Ray, light painting.

 

Skôr ako začnete si povieme niečo o technike fotenia. Ja som fotila mobilom a tak vám opíšem túto možnosť. Na mobilnom telefóne vyberte režim Maľovanie svetlom, ktorý vám všetko uľahčí, a môžete fotiť. Tí čo túto možnosť nemáte vyberte režim PRO, kde si navolíte expozičný čas (S) podľa potreby. Zvoľte dlhší expozičný čas. Ďalej vyberte vhodnú clonu, radím F8 až F11. Citlivosť voľte čo najnižšiu, napríklad hodnotu ISO 200. A potom už len experimentujte s nastavením, pretože prvá fotka možno nebude to čo by ste chceli. Ak vaši drobci neobsedia a vy potrebujete viac času na nastavenie, zahrajte sa svetelnú naháňačku. Deti sa trocha zabavia a vy získate čas. Pri našich experimentoch sme postupovali metódou pokus, omyl a nakoniec sme si našli ideálne nastavenie.

Slovník použitých pojmov k foteniu

  • S – expozičný čas
  • F – nastavenie clony
  • ISO – citlivosť fotoaparátu, filmu
  • EV – expozičná hodnota a vyjadruje jas

Vaše vzniknuté fotky vytlačte a spravte si z nich koláž. Úplne postačí aj čiernobiela tlač. Môžete sa s deťmi porozprávať ako funguje fotoaparát, kedy sa objavila prvá fotka a prečo. Myslím že hlavne technické typy táto časť poteší. Mám pre vás ešte pár knižných tipov na skúmanie čara fotografie s deťmi. Sú to knihy hlavne v angličtine ale pevne verím že inšpirujú. Majú krásne spracovanie a niektoré s minimom textu, takže to čítanie nebude ani náročné.  

 

V našom výtvarnom sprievodcovi nájdete podrobnejší postup fotenia na zrkadlovku a aj tip na angličtinu. Dúfam že sme vás dostatočne inšpirovali a svoje vzniknuté dielka môžete zdieľať na našej FB stránke Rok s dieťaťom. Tak krásne tvorenie J

 

https://lightpaintingphotography.com/light-painting-history/ - zdroj obrázka k reprodukcii Man Raya

 




Inzeráty, ktoré sa Vám môžu páčiť







Sme prvá online požičovňa hračiek, hier, kníh a vecí pre deti, ktorá je dostupná pre všetkých. Na lokálnej úrovni prepájame tých, ktorí chcú hračku požičať, s každým, kto má o hračku záujem. Veríme, že týmto spôsobom prispejeme k šetreniu našej planéty a naše deti odbremeníme od zbytočností, ktorými sú denne obklopované. Zároveň dúfame, že vám umožníme rozvoj vašich detí s pomocou zmysluplných hračiek, hier a kníh.

V neposlednom rade vám ponúkame aj príjemnú možnosť šetrenia rodinného rozpočtu a privyrobenia si. Viac o nás si môžete prečítať kliknutím na nasledujúce odkazy

 

NÁŠ PRÍBEH AKO FUNGUJEME?




Prečo by sme si mali hračky navzájom požičiavať?

ŠETRENIE

Tým, že si hračku od niekoho požičiate, šetríte rodinný rozpočet. Za cenu jednej novej hračky, ktorá by stála nevyužitá v skrini, môžete mať aj päť ďalších. Požičané hračky môžu navyše lepšie uspokojiť aktuálne potreby vášho dieťata.

ZÁROBOK

Požičiavaním hračiek si môžete výrazne vylepšiť svoj rodinný rozpočet. Záleží len na vás, aké hračky, koľko a za akú sumu ponúknete. A ak si hračky požičiate, podporíte tým ešte aj ekonomiku na lokálnej úrovni.

EKOLÓGIA

Uprednostnením požičania pred kúpou novej hračky výrazne šetríte našu planétu. Znižujete odpad nielen z nevyužitých hračiek, ale aj z obalov nových hračiek. Opakované používanie vecí je tiež formou recyklácie.

ROZVOJ DIEŤAŤA

Požičiavaním hračiek rozvíjate svoje dieťa hneď vo viacerých smeroch. Okrem možnosti hrania sa s rôznymi hračkami dôležitými pre rôzne vývinové obdobia, zlepšujete svojim deťom emocionálnu inteligenciu a finančnú gramotnosť.



Vytvoriť bezplatný účet
©2021-2022 pozicovnahraciek.sk všetky práva vyhradené | o tento portál sa stará domarstudio.sk